Za hranicami Juhu – zoznámte sa s Ivetou Pernišovou, úspešnou slovenskou autorkou hviezdneho sci-fi!

Čo robí z nadšenca písania a literatúry skutočne dobrého spisovateľa? Aj túto otázku sme položili slovenskej autorke Ivete Pernišovej, ktorá na pulty kníhkupectiev v roku 2020 priniesla svoj knižný debut. Ak ste milovníkom napätia, vesmíru a objavovania nových planét, sci-fi román Anarchorance by rozhodne mal pribudnúť aj do vašej knižnice! Okrem zaujímavých postáv sa môžete tešiť na politické intrigy, silné priateľstvá, modernú technológiu budúcnosti a pavučinu tajomstiev, ktorá sa každou stránkou ešte viac zamotáva.

Dobrý deň, v prvom rade by sme sa chceli veľmi pekne poďakovať, že ste súhlasili s rozhovorom. Ako by ste sa našim čitateľom v krátkosti predstavili?

Povedala by som, že som optimistická veselá bytosť, ktorá veľmi rýchlo rozpráva. Podľa istej pesničky pochádzam z najväčšej diery, z Prievidze, ale žijem neďaleko nej v malej dedinke. Som tvrdohlavá, mám veľa energie a snažím a ísť si za svojimi cieľmi a snami. Ak sa pre niečo rozhodnem, robím, čo je v mojich silách, aby som to dokázala a neúspech pre mňa neznamená koniec. Proste to skúsim znova.  

Kedy Vám prvýkrát napadlo, že by ste sa chceli stať spisovateľkou? Je písanie príbehov dlhodobým koníčkom?

Mala som asi tak jedenásť, keď som začala písať svoj prvý príbeh do zošita. Tajila som to, pretože som si v tom veku pripadala s takouto záľubou dosť čudná, ale pamätám si na tú detskú hrdosť, keď som ho zapísala a mala pocit, že som stvorila skutočnú knihu.

Myslím, že tam niekde to začalo, odmala som milovala knihy a čím viac som čítala, tým viac prichádzali vlastné námety. Takže u mňa to určite je dlhodobý koníček a síce som si už ako dieťa priala vydať raz knihu, ono to vždy bolo hlavne o potrebe dať všetky tie postavy, rozhovory a príbehy na papier. 

Vašim autorským debutom sa stal sci-fi román Anarchorance. Ako dlho táto knižka vznikala? Odkiaľ prišiel prvotný impulz?

Keď som začínala, nenapadlo mi zaznamenať si dátum, takže ani neviem. Povedala by som, že samotné písanie trvalo okolo dvoch rokov a potom približne rok prebiehala spolupráca s vydavateľstvom.

Prvotný impulz prišiel od kamarátky, ktorá roky čítala moje texty, aj také, ktoré nikdy neuzreli svetlo internetu. V podstate ma presvedčila, že je čas, aby som skúsila niečo poslať do vydavateľstva a vydať.

Kniha je plná veľmi zaujímavých a originálnych mien alebo pomenovaní miest, zvierat, vecí a pod. Ako vznikli? Inšpirovali ste sa slovami v nejakom cudzom jazyku alebo ide čisto o výtvory fantázie?

Ide čisto o fantáziu. Občas som síce zapla prekladač a skúšala zadávať slová v najrôznejších jazykoch, ale aj tak som vždy skončila pri upravenej verzii, ktorá mi išla najlepšie na jazyk. Akurát názov knihy má skoro každý problém vysloviť a ten bol pôvodne iba pracovný. Nemala som nápad, a tak som čosi náhodne vyťukala na klávesnici, že to neskôr zmením. Keď som ho ale toľkokrát použila v texte, zvykla som si naň a už som si nevedela predstaviť, že sa planéta bude volať inak. 

Z tvorivého procesu si pamätám ešte vznik mena mojej obľúbenej vedľajšej postavy, Vairena. Vedela som, že potrebujem nejaké, ktoré na Zemi neexistuje, ale žiadne sa mi nehodilo k charakteru, ktorý žil v mojej hlave. Nakoniec ma zachránil šampón. Dala som pri pohľade naň slabikové cvičenie a dúfala, že nikto nepôjde okolo dverí kúpeľne a nebude sa čudovať, čo to tam trepem, keďže som skúšala vysloviť mená nahlas, ako znejú.

Váš príbeh má tri hlavné, veľmi rôznorodé postavy. Ktorá z nich Vám najviac prirástla k srdcu?

Mojím obľúbencom je postava, ktorá nie je z hlavnej trojky, je to práve spomínaný Vairen. Vystupuje v príbehu Shada aj Lyry a oni dvaja by sa na jeho osobu vyjadrili rôzne. Kým pre Shada je to najlepší priateľ, Lyra by preňho mala rad nelichotivých slov. Mne prirástol k srdcu hlavne preto, že je to typ, ktorý sa drží hesla – dobro sa deje v tichosti, všetko ostatné je len divadlo. 

No a pokiaľ ide o hlavnú trojku –  Lyru, Shada a Vanille –, je to Lyra. Mám pocit, že ak by existovala, boli by sme kamarátky. Mám rada jej bojovnosť a tvrdohlavosť, v zmysle, že ak sa pre niečo rozhodne, urobí maximum, aby sa jej to podarilo a tiež analytické myslenie. Aj keď vie byť zbrklá, hlavne ak ju premôže strach, väčšinou najprv premýšľa, až potom koná.

Čo myslíte, že robí z niekoho dobrého autora?

Láska k písaniu? Neviem, nijaký autor nikdy nebude obľúbený u všetkých, tak ako ani knihy. Ak ale píše, čo ho baví a dáva do toho svoju vášeň, jeho príbeh si nájde svojich čitateľov a fanúšikov.

Kto alebo čo je Vašou najväčšou inšpiráciou pri tvorbe?

Pre mňa sú inšpirujúce zvyčajne prechádzky so psom alebo na poštu. Počas chôdze môžem rozvíjať nápady a premýšľať nad nimi. Prípadne sa neraz stane, že sa mi začnú v hlave rozprávať postavy, ktoré ešte ani nepoznám. Znie to síce ako prejav schizofrénie, ale asi všetci, ktorí píšu, sú tak trochu schizofrenici. Inšpirácia môže prísť v rôznych podobách a naozaj kdekoľvek.

Je nejaké miesto vo Vašej knihe, ktoré by ste chceli navštíviť?

Niektoré z vyspelejších miest na Anarchorance. V prvej časti sme z tejto planéty videli viac-menej iba komplex, v ktorom je Lyra väznená, ale ja by som rada preskúmala mestá plné technológií, aké v našom svete zatiaľ neexistujú. Na zvyšné dve planéty by som síce tiež rada nakukla, ale na Valakrii je príliš horúco a na Rijáne by som neprežila ani deň.

S ktorou z Vašich postáv by ste najradšej strávili celý jeden deň a prečo?

A z postáv by som si vybrala Vairena, pretože je to zábavné „hovädo“ a zároveň by ma ochránil pred Rijáncami. Plus, aj keby ma len „terorizoval“ ako Lyru, mňa by všetky tie aktivity, ktoré núti robiť pozemšťanov, bavili, takže by som si to užila aj tak. 

Ako pokračuje práca na druhej časti Anarchorance? Tušíte už nejaký orientačný dátum vydania?

Pokračovanie nesie názov ďalšej planéty z príbehu, Riján, a už je napísané. Momentálne dokončujem druhý draft a ten pôjde na čítanie editorke a niekoľkým betareaderom. Orientačný dátum si netrúfam povedať, keďže to nezáleží len na mne, ale aj na mnohých iných okolnostiach. Určite však o ňom budem informovať na sociálnych sieťach, len čo budem vedieť viac.

Máte okrem písania aj iné koníčky? Čomu sa najradšej venujete, keď práve netvoríte?

Mám vo svojom voľnom čase rada rovnováhu. Na jednej strane viem zabíjať čas pri seriáloch, ležaťv posteli s knihou v ruke alebo si strihať papiere a tvoriť scrapbook, na druhej strane milujem pohyb. Behám, chodím do posilňovne, venovala som sa bojovému športu a momentálne trénujem so Spartan Training Group, teda s nadšencami prekážkového behu. A najnovšie som sa so svojím, už nie tak úplne šteniatkom dala na agility.

A na záver… odkázali by ste niekoľko povzbudivých slov ďalším ambicióznym tvorcom, ktorí by chceli publikovať svoju prácu?

Ak je to ich sen, nech do toho idú a nenechajú sa odradiť. Inými ani sebou. Asi každý, kto píše, v istý moment zažije okamih, kedy má pochybnosti, nechce sa mu, alebo ho len premôže strach, či je jeho text dosť dobrý. Treba vytrvať a písať hlavne pre seba. To, čo človek miluje a čo by si sám chcel prečítať. Všetko ostatné príde, ak človek chce.

Autorke Ivete Pernišovej ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a prajeme ešte veľa autorských úspechov a len tých najlepších čitateľov. A vám, ktorí ste ešte Anarchorance nečítali, môžeme príbeh vrelo odporučiť. Verte, že knihu nebudete chcieť pustiť z ruky!

Rozhovor: Bc. Stella Hamranová

Foto: Iveta Pernišová