Mesiac knihy – poznáte zaujímavosti a rekordy z knižného sveta?

Kultúra 07.03.2023

Mesiac marec je už nejakú tú dobu známy ako mesiac knihy. Práve počas tretieho mesiaca každého roku si pripomíname, aké dôležité knihy v našich životoch sú. Nielenže nás dokážu mnohé naučiť, ale sú takisto nekonečným zdrojom zábavy a miestom, kam môžeme utiecť pred realitou.

Snáď každý z nás sa čas od času rád ponorí do nejakého dobrého fiktívneho príbehu. Alebo pokojne aj do stránok odbornejšej literatúry. Preferencie má každý vlastné, pričom v konečnom dôsledku ani tak nezáleží na obsahu knihy, ako skôr na samotnom fakte, že niečo čítame. Aj preto si teraz poďte s nami prečítať niekoľko zaujímavostí z knižného sveta, ktoré ste možno vôbec netušili. Veď ako lepšie odštartovať mesiac knihy než získaním nových vedomostí?

Nazrime do histórie

Ako sme už naznačili, marec je v našich končinách všeobecne známy ako mesiac knihy. Tento zvyk však pochádza len z nedávnej minulosti. Prvýkrát si tretí mesiac roka tento vznešený titul vyslúžil v roku 1995. Udialo sa tak na počesť Mateja Hrebendu – ľudového pracovníka, národného buditeľa, ľudového básnika a zberateľa národných piesní. Hrebenda sa narodil a aj zomrel v mesiaci marec (10. marec 1796 – 16. marec 1880).

Narodil sa v Rimavskej Píle do chudobnej rodiny, keďže jeho otec nemal stabilné zamestnanie. Mama mu zomrela, keď mal 10 rokov. Hrebenda mal problémy so zrakom už od útleho detstva, už ako pätnásťročný nemohol čítať a písať ani za dobrého svetla. Keďže kvôli svojej chorobe nemohol chodiť do školy, vzdelával sa doma a zároveň si privyrábal ako mendík, neskôr ako obecný hlásnik v Krokave a v Hačave, kde sa v roku 1829 usadil. Prežil tu načnú časť života a napokon tu aj odišiel na večný odpočinok.

Matej Hrebenda sa počas života venoval skladaniu príležitostných a gratulačných veršovačiek, prvé z nich zložil ako trinásťročný. Neskôr sa zameral na verše a rýmované gratulácie k rôznym jubileám. Jeho prvé literárne výtvory boli verejnosťou prijaté priaznivo, čo ho povzbudilo v ďalšej literárnej činnosti, najmä v prostonárodnom veršovaní.

Neľahké poslanie

Do slovenských dejín sa Hrebenda nezmazateľne zapísal ako poprednýrozširovateľ slovenských a českých kníh. Počas svojho života údajne precestoval celé Slovensko, ale za knihami a zážitkami sa vydal aj do Prahy, Viedne, Pešti a na Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal s poúčaním a národným uvedomovaním, pričom vďaka nim pomáhal šíriť kultúru a osvetu.

Nie všetci ale boli veľkými nadšencami literatúry ako Hrebenda. Práve naopak, mnoho ľudí danej doby považovalo čítanie kníh za nepotrebné, prípadne za výsadu vzdelancov a bohatých. Hrebenda sa svojej ideológie ale odmietal vzdať. Naďalej počas svojich ciest zbieral a zachraňoval staré knihy, ktoré potom zasielal do škôl či spolkových inštitúcií, prípadne ich donášal popredným vzdelancom.

Práve takto sa mu podarilo zachovať mnoho vzácnych kníh, ktoré by inak naša história možno vôbec nepoznala. Súčasne pôsobil aj ako zberateľ ľudových piesní, ktoré sa neskôr dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Dobšinského. Zapisovať piesne mu pomáhal jeho osobný pomocník, ktorý s ním od roku 1842 cestoval úplne všade.

Dejinám sú známe aj jeho suplikantské cesty, počas ktorých získal potrebné finančné prostriedky na stavbu niekoľkých škôl, kostolov alebo činnosť kultúrnych inštitúcií. Hrebenda sa takisto aktívne zaujímal o budovanie a zakladanie knižníc. Niet teda divu, že národ ho dlhé roky označuje za šíriteľa vzdelanosti.

Vedeli ste, že… ?

Knihy nám robia spoločnosť už mnoho storočí. Hoci sprvu vyzerali veľmi odlišne, plynutím rokov sa zmenili až do podoby, ktorú poznáme dnes. K ich šíreniu a následnej premene veľmi významne prispel Johannes Gutenberg v 15. storočí, keď vynašiel kníhtlač. Práve tento objav je do dnešných dní považovaný za jeden z najdôležitejších míľnikov ľudských dejín.

A práve vďaka jeho snahe a tvrdej práci je dnes svet plný najrôznejších kníh, ktoré dali vzniknúť aj nasledovným zaujímavostiam a rekordom. Niektoré z nich vás možno naozaj prekvapia!

1. Vedeli ste, že svetový rekord v čítaní kníh držia obyvatelia Indie? Podľa prieskumov venujú čítaniu každý týždeň až 10,7 hodín.

2. Asi všetci vieme, že Biblia je najčítanejšou a takisto najprekladanejšou knihou na svete. No vedeli ste, že je aj najkradnutejšia? Výtlačky Biblie pravidelne miznú z knižníc po celom svete.

3. Dnes je knižný svet preplnený najrôznejšími knižnými sériami. Prvenstvo v predajnosti si však stále drží legendárna séria o mladom čarodejníkovi menom Harry Potter.

4. Ak milujete vôňu kníh, určite nie ste sami! Túto arómu v skutočnosti obľubuje veľké množstvo ľudí, ktorí „trpia“ tzv. Bibliosmiou.

5. Mnohé vedecké štúdie poukázali na fakt, že denne nám stačí iba 6 minút čítania k tomu, aby sme úroveň stresu znížili až o 68%. 

6. Niektorí autori sa radi vyjadrujú stručne, iní si potrpia na dlhé súvetia. Doposiaľ však nik neprekonal Victora Huga a jeho Bedárov. V knihe možno nájsť doposiaľ najdlhšiu publikovanú vetu – má až 823 slov.

7. Vedeli ste, že jediný priemerný strom stačí na výrobu až 50 kníh?

8. Nová éra písania kníh nastala aj s výmyslom písacieho stroja. Vedeli ste, že prvou knihou napísanou na tomto stroji boli Dobrodružstvá Toma Sawyera?

9. Už sme písali o milovníkoch vône kníh a ich Bibliosmii. Svoje špeciálne pomenovanie má aj stav, ktorý sa vyznačuje strachom z nedostatku materiálu na čítanie. Nazývame ho Abibliofóbia.

10. Najdrahšou knihou na svete sa v roku 1994 stala publikácia Codex Leicester od samotného Leonarda da Vinciho. Zakúpil ju Bill Gates, ktorý zaplatil závratnú sumu 30,8 milióna dolárov.

11. Knihy viazané v koži budú mať naveky svoje čaro. Vedeli ste však, že knižnica na Harvarde ukrýva knihu viazanú v ľudskej koži? Jej názov je Des destineés de l’ame.

12. Najmenšia známa kniha na svete má iba 30 strán, pričom jej rozmery sú iba neskutočných 70 × 100 mikrometrov.

13. Dodnes najmladšou autorkou na svete je Dorothy Straight, ktorá knihu vydala ako štvorročná. Naopak, najstaršími autorkami na svete sú sestry Delanyové, ktoré publikovali svoje dielo vo veku 105 a 103 rokov.

14. Skutočnosť, že ženy čítanú viac a častejšie, možno nie je až takým prekvapením. Podľa štatistík až 68% všetkých predaných kníh na svete nakupuje práve nežnejšie pohlavie.

15. Hrubým odhadom je, že každý rok je na knižný trh uvedených 750-tisíc nových titulov.

16. Pozabudli ste sa niekedy a vrátili knihu do knižnice neskoro? Nebojte, určite ste neprišli po dlhšom čase ako Emily Canellos-Sims, ktorá si na vrátenie knihy Days and Deeds spomenula až o 47 rokov od jej požičania!

17. Barbara Cartland vo svojom 98 rokov trvajúcom živote pri písaní kníh skutočne nezaháľala. Dodnes drží rekord najpublikovanejšej autorky, ktorej vyšlo neuveriteľných 723 kníh.

18. Ak by ste chceli nájsť najstaršie kníhkupectvo na svete, mali by ste zamieriť do Lisabonu. Obchodík vznikol v roku 1732 a funguje dodnes!

19. Podľa štúdie vedeckého časopisu Social Science & Medicine si môžeme vďaka čítaniu predĺžiť život! Iba 30 minút denne stačí k tomu, aby sme žili o 23 mesiacov dlhšie.

20. Kto by nechcel doma svoju vlastnú knižnicu? Týmito slovami sa rozhodne riadil aj John Q. Benham z americkej Indiany, ktorý vlastní grandióznych 1,5 milióna kníh.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: mesto.hnusta.sk dnes24.sk