Ján Thain – muž mnohých talentov priniesol Novozámčanom prvé múzeum!

Mesto Nové Zámky sa môže pýšiť rovno niekoľkými úspešnými historickými osobnosťami. Právom sa medzi nich zaraďuje aj rodák Ján Thain, ktorého meno obyvatelia mesta poznajú a počujú dodnes. Práve po ňom bolo totiž pomenované prvé mestské múzeum. 

Ján Thain sa narodil 15. 9. 1885 na pôde Nových Zámkov, kde následne absolvoval aj základnú školu a gymnázium. Veľkú časť svojej mladosti strávil mimo mesta, konkrétne v neďalekej obci Semerovo, kde prvýkrát prišiel do užšieho kontaktu s prejavmi ľudovej tvorivosti. Jeho rodina sa do Nových Zámkov prisťahovala až počas jeho stredoškolského štúdia.

Štúdie za hranicami a prvá umelecká výstava

Po úspešnom zakončení stredoškolských štúdií sa Ján Thain vydal za ďalším vzdelaním do Budapešti. Tam sa z neho stal študent Vysokej školy výtvarných umení. V roku 1911 svoje vzdelanie ukončil získaním diplomu a titulu učiteľa kreslenia. Nič mu teda nebránilo, aby sa vrátil do Nových Zámkov a ako učiteľ kreslenia nastúpil na gymnázium, kde len niekoľko rokov predtým študoval. Ako učiteľ kreslenia následne pôsobil úctyhodných 36 rokov.

Na svoj prvý väčší umelecký úspech nemusel Ján Thain dlho čakať. Už na prelome rokov 1912 a 1913 sa mu podarilo otvoriť jeho pilotnú autorskú výstavu. V práci učiteľa sa mu aj naďalej mimoriadne darilo, čo vyústilo až do jeho zvolenia za riaditeľa miestneho gymnázia.

Umenie bolo pre Jána Thaina neoddeliteľnou súčasťou života. Prvú výstavu nasledovalo mnoho ďalších. Jeho hlavným zámerom bolo prostredníctvom svojich prác priblížiť prvky ľudovej tvorivosti a takisto bohatú históriu Nových Zámkov. Thainove diela typicky zachytávali krajinné motívy, napr. aj jeho rodného mesta. Venoval sa však aj portrétnej a figurálnej tvorbe v dobovom, takzvanom secesnom prevedení. Jeho výtvarnú pozostalosť do dnešného dňa spravuje Galéria umenia v Nových Zámkoch.

Spoluzakladateľ, prvý riaditeľ a úspešný etnograf

Ján Thain nebol len umelcom, ale taktiež spoluzakladateľom národopisného oddelenia Mestského múzea v Nových Zámkoch. Dokonca v ňom pôsobil ako riaditeľ medzi rokmi 1935 až 1945. Od roku 2005 sa mestské múzeum premenovalo na jeho počesť a dnes je širokej verejnosti známe pod názvom Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch. Múzeum má vo svojom osobnom vlastníctve jeho vlastivednú pozostalosť.

Úspešný umelec a učiteľ počas svojho života vyvíjal aj záslužnú etnografickú činnosť, ktorá sa primárne sústredila na spracovanie regiónu Nových Zámkov. Svojou neúnavnou prácou a bádaním sa dotkol takmer všetkých najdôležitejších regionálnych odvetví. Medzi niekoľko výnimiek patria oblasti zamerané na architektúru, ľudové odevy či výšivky.

Popularite sa tešila aj jeho odborná publikačná činnosť. Spolupracoval rovno s niekoľkými dobovými periodikami ako Kis Magyar Alföld, Érsekújvár és vidéke, Diáknaptár či Figyelő a mnohé ďalšie. Bol zároveň členom mnohých rôznych spolkov ako Výtvarný spolok Kunst-verein v Bratislave či Spolok slovenských výtvarníkov v Banskej Bystrici. Čestné členstvo mal ale aj v maďarskom Nemzeti szalon Budapest. Thain pôsobil pod záštitou Maďarskej vedeckej a literárnej spoločnosti a ako podpredseda aj v Muzeologickej spoločnosti v Nových Zámkoch.

Umelec, etnograf, zberateľ a zakladateľ prvého mestského múzea zomrel 17. 11. 1953 v Nitre. Jeho telo ale bolo na večný odpočinok uložené v Nových Zámkoch.

Do múzea len na sviatky

Múzeum Jána Thaina sa môže pýšiť titulom prvého múzea na území Nových Zámkov. Jeho slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v roku 1936, kedy ešte nieslo názov Mestské múzeum. Zásluhu na jeho zriadení a otvorení mali štyria významní páni: štábny kapitán Ľudovít Albrecht, poslucháč archeológie Vojtech Szőke, stredoškolský profesor Ján Thain a tajomník mestského úradu Eugen Saskó.

Avšak pokusy o založenie múzea v Nových Zámkoch sa pravidelne opakovali už od 19. storočia. Ľady sa konečne pohli až v roku 1934, keď nadšené predstavenstvo novozámockého Klubu dievčat zorganizovalo jedinečnú výstavu pamätihodností, ktorú možno pokladať za základ neskoršieho múzea. Pri tejto príležitosti odzneli naliehavé a tak často opakované slová novozámockej verejnosti a milovníkov histórie: „Je hanbou pre mesto s takou historickou minulosťou, že do dnešného dňa nemá múzeum.“

Výstava sa uskutočnila v priestoroch starej Slovenskej Banky v tesnom susedstve františkánskeho kostola. Tvorili ju súkromné zbierky obyvateľov mesta, na jej inštalácii sa podieľalo mnoho dobrovoľníkov a nadšencov.Pozostávala z dvoch častí: v jednej miestnosti boli vystavené exponáty etnografického charakteru – predmety ľudového umenia, religiozity, dennej potreby a kroje z okresov Nové Zámky, Komárno a Stará Ďala. V druhej miestnosti sa nachádzali predmety historického, archeologického, numizmatického a umeleckého rázu.

Dôležitým míľnikom pre rozvoj múzejníctva v Nových Zámkoch sa stalo odovzdanie múzejných zbierok poslaneckému zboru mesta a zároveň verejnosti 11. 4.  1936. Práve od tohto dňa sa začína písať história Mestského múzea v Nových Zámkoch, riadením ktorého bol poverený profesor Ján Thain.

Jednou zo zaujímavostí nového múzea boli takzvané dvojdňové múzejné dni, ktoré pozostávali z prehliadky múzea. To totiž nebolo verejnosti prístupné hocikedy. Jeho exponátmi sa sprvu mohli prísť pokochať len príležitostne – počas sviatkov alebo ak sa vopred ohlásila väčšia skupina záujemcov o prehliadku.

Znovuotvorenie trvalo vyše 10 rokov

Keďže darov a exponátov pribúdalo, čoskoro začalo mať Múzeum kapacitné problémy. Tie sa čiastočne vyriešili v roku 1937, kedy sa múzeum presťahovalo a novým sídlom sa stala budova hotela Zlatý lev na Hlavnom námestí. Pre potreby múzea boli vyčlenené priestory na 1. poschodí, celkovo 5 miestností. Ich životnosť ale nebola dlhá. S príchodom druhej svetovej vojny boli Nové Zámky niekoľkokrát zbombardované a 14. 3. 1945 zasiahla letecká bomba aj priestory hotela. Exponáty, ktoré sa ešte predtým nepodarilo premiestniť do ústredného protileteckého krytu, boli vo veľkej miere zničené. Spod ruín sa podarilo zachrániť iba časť zbierok. Tie boli následne rozmiestnené do pivnice Národnej banky, do jednej miestnosti Kurzweilovho domu i do miestnosti na Mestskom úrade.

Činnosť múzea sa podarilo obnoviť až 11 rokov po skončení vojny. Ďalší rok trvalo, než si prvú stálu expozíciu mohla prísť pozrieť aj verejnosť. Čakala na nich v prenajatých priestoroch budovy na Björnsonovej ulici. Od roku 1966 sa múzeum postupne začalo sústreďovať na zber a ochranu predmetov muzeálneho charakteru v obvode svojej pôsobnosti. V roku 1971 sa jeho pracovníci prvýkrát zapojili aj do výskumnej činnosti, ktorá sa v regióne zameriava na zber artefaktov. Všetok národopisný a historický fotografický materiál sa získaval postupne a tak začal vznikať aj fotoarchív múzea.

Múzeum Jána Thaina sa radí medzi päť múzeí Nitrianskeho samosprávneho kraja. Základom činnosti múzea je výskum a dokumentácia novozámockého regiónu a predovšetkým tvorba, odborné spracovanie, ochrana zbierok ako i prezentácia kultúrneho dedičstva. Múzeum sa snaží čo najintenzívnejšie spolupracovať aj so školami, organizuje rôzne prednášky, besedy a tvorivé dielne. Pravidelne svojim návštevníkom prináša nové výstavy na najrôznejšie zaujímavé témy z ktorých si určite vyberú malí aj veľkí nadšenci histórie. Za jeden zo svojich cieľov múzeum pokladá vychovať mladú generáciu milovníkov múzeí a kultúry vôbec, ktorým osud kultúrneho dedičstva nebude ľahostajný.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: novezamky.sk novezamkyfotoalbum.typepad.com muzeumnz.sk visitdanube.eu