Za hranicami Juhu: Spôsobila Vešeléniho nevera s Muránskou Venušou smrť Žofie Bosniakovej?

O osude rodiny Bosniakovcov z dnes už neexistujúceho Šurianskeho hradu sme Vás informovali v predošlých článkoch. Rodina dodnes patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti mestskej histórie. Ich život bol poznačený mnohými nepríjemnosťami a tragédiami. Medzi ne patrí aj predčasná smrť barónky Žofie Bosniakovej, ktorá sa k smrti utrápila kvôli údajnej manželovej nevere.

Žofia sa prvýkrát vydala ako 17-ročná za postaršieho baróna Michala Šeréniho, ktorý mal v tej dobe už viac ako 40 rokov. Spoločne sa odsťahovali na zámok Nový Světlov v Bojkoviciach na Morave. Hoci Žofia so sobášom sprvu nesúhlasila, svojho nového manžela si postupne obľúbila. O necelý rok po ich sobáši však ovdovela a jej kroky viedli späť do rodných Šurian.

Osudové stretnutie

Ľahké časy na mladú barónku nečakali ani doma – krátko po návrate prišla o svoju milovanú mamu. Pozornosť jej nevenoval ani otec Tomáš Bosniak, obľúbený hradný kapitán, ktorý sa svoj zármutok pokúsil utopiť v práci a cestami z jedného hradu na druhý. Sotva plnoletá Žofia teda prevzala starostlivosť o svojich mladších súrodencov, čo sa však kapitánovi Bosniakovi nepozdávalo. Tvrdil, že toto nie je vhodný život pre tak mladé dievča.

Príležitosť nájsť dcére nového manžela na seba nenechala dlho čakať. Šurianky hrad sa ocitol pod útokom Tureckej armády a barónku si vyhliadol turecký beg Abdul. Tento krok sa však zamilovanému bojovníkovi stal osudným – kapitán Bosniak so svojim vojskom ich útok zmarili. K tomuto dôležitému víťazstvu mu dopomohol aj príchod mladého Františka Vešeléniho.

Netrvalo dlho a mladučkej Žofii padol do oka. V roku 1630 sa dvojica zosobášila a spoločne sa presťahovali do svojho nového domova. Stal sa ním kaštieľ  v Tepličke nad Váhom, kde sa im narodili obaja synovia – Adam a Ladislav.

Venuša z Muráňa

V roku 1634 prišla pre Žofiu ďalšia veľká rana – zomiera jej otec. Pokoj zrazu nenachádzala ani vo svojom manželstve. Dlhodobú neprítomnosť svojho manžela znášala len veľmi ťažko. Jeho postavenie vojenského hodnostára so sebou prinášalo veľa povinností, ktoré mu dovoľovali byť pri milovanej žene a deťoch len veľmi málo.

Podľa niektorých tvrdení však našiel prácou zavalený Vešeléni radosť v náruči inej ženy. Jeho manželstvu so Žofiou sa osudným stalo Františkovo stretnutie s Máriou Széchyovou, ktorú dejiny prezývajú aj ako Venušu z Muráňa.

O Márii sa traduje, že bola rovnako skazená ako krásna. Bola si až pridobre vedomá, že dokáže zviesť hociktorého muža v celom Uhorsku. Za svoj život ale prežila mnoho náročných chvíľ. Z maminej strany, ktorá bola francúzsko-neapolského pôvodu, bola vnučkou neslávne známej grófky Alžbety Nádašdyovej-Báthoryovej. Máriinho otca kruto zavraždili, zomreli jej traja starší bratia a smrť jej vzala aj mladšiu sestru.

Krvou poznačené manželstvo

Márii sa svadobnú obrúčku podarilo navliecť šľachticovi z mocnej rodiny Bethlenovcov Štefanovi. Po svadbe v roku 1627 mu porodila dve deti, ktoré onedlho zomreli. Dvojica spolu údajne nevychádzala práve najlepšie. Aj preto sa povráva, že Venuša z Muráňa dopomohla k Štefanovmu odchodu na druhý svet. Ich spory mali viesť aj k tomu, že sa Mária začala obzerať po ďalšom mužskom spoločníkovi. Týmto nešťastníkom sa mal stať Žofiin manžel František Vešeléni.

Mária Széchyová bola priam zúfalá, keď sa jej s ním nepodarilo stretnúť čo najskôr. Aj preto vymyslela podlý plán – nechala si zistiť trasu, ktorou bude udatný bojovník prechádzať a jej vlastní vojaci zinscenovali prepad jeho koča. Prvý pohľad na Muránsku Venušu sa Vešelénimu vryl do pamäte už naveky. Nádherná Mária sedela na urodzenom čiernom koni, oblečené mala modré šaty a rozpustené čierne vlasy jej viali vo vetre.

Stačila chvíľa na to, aby sa ocitol pod jej kúzlami a začal svoju rodinu ešte viac zanedbávať. Úbohej Žofii navrhol dokonca aj rozvod, čo ju však veľmi ranilo. František ju takú smutnú ešte nikdy nevidel a preto svoje konanie veľmi oľutoval. Krutá Muránska Venuša však už pokoj jeho rodine nedala, Františka k sebe neustále lákala ako siréna.

Dvojica sa napokon zosobášila. Stalo sa tak iba necelý rok po Žofiinej smrti v roku 1645. Podľa historických prameňov sa dvojici manželstvo skutočne vydarilo, keďže obaja boli v zrelšom veku – Mária mala 34 a František 39 rokov. Vešeléni mal svoju manželku v ich spoločnej korešpondencii oslovovať veľmi nežne a láskavo slovami ako najjasnejšia (clarissima) a najsladšia (dulcissima). Mária sa po manželovom boku stala prvou dámou Uhorska a spoločne prežívali v sláve a hojnosti doslova hviezdne roky. Dvojica spolu strávila vyše 20 rokov a rozdelila ich až Františkova smrť v roku 1667, kedy zomrel ako uhorský palatín, čo bola druhá najvyššia funkcia v štáte.

Bola to naozaj pravda?

Verzií vyššie spomínaného milostného trojuholníka je niekoľko – jedna skupina tvrdí, že Vešeléni svoju manželku podvádzal a Žofia zomrela na následky zlomeného srdca. Druhá zastáva názor, že František a Mária sa stretli až po Žofiinej smrti, ktorú mali spôsobiť chladné múry jej domova a podlomené zdravie. Navyše, Mária strávila skoro 10 rokov ako vdova, než sa vážnejšie zaplietla so Štefanom Kúnom. Ich manželstvo sa skončilo na danú dobu veľmi netradične – dvojica sa rozviedla. Isté však je, že František Vešeléni a Mária Széchyová sa napokon zosobášili v rekordne krátkom čase.

František sa do dejín zapísal tzv. Vešeléniho povstaním, následky ktorého si odniesla jeho manželka. Na Muránsku Venušu čakal po manželovej smrti smutný osud. Skonfiškovali jej všetok majetok a z Muráňa ju transportovali do Viedne – ešte predtým ale svoj domov oddane bránila až neuveriteľné 3 roky. Tu musela žiť pod neustálym policajným dozorom. Do Uhorska jej nebolo dovolené sa vrátiť až do roku 1676 a aj vtedy mohla navštíviť len mesto Köszeg, kde žili jej príbuzní. Posledné roky svojho života tu strávila v domácom väzení svojho švagra Ladislava Csákyho, venovala sa bylinkárstvu, liečeniu chudobných a starala sa o siroty. Zomrela v roku 1679 a jej ostatky boli uložené do miestneho jezuitského kostola.

Za všetkým hľadaj bulvár

Kde pramenia reči o grandióznej nevere, bezbožníkovi Vešelénim, Muránskej Venuši a Žofiinej smrti na zlomené a utrápené srdce? Odpovede by sme mohli hľadať (mimo iné) napríklad u historika a spisovateľa Alojza Medňanského, ktorý napísal tri povesti s touto tematikou. Jedna z nich sa stala súčasťou knihy Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku – povesť z roku 1829 nesie názov Skalná kaplnka pri Váhu.

Rozpráva príbeh Žofie Bosniakovej, ktorú počas úprimných modlitieb k Bohu jej vlastný manžel podvádzal práve s Máriou Széchyovou. V časoch protitureckých bojov bol Vešeléni stále preč a Žofia sama na Strečnianskom hrade. Domov sa mal sprvu vracať s radosťou, ale jeho nálada postupne upadala. Akoby sa už na manželku a deti ani netešil. V tej dobe mala Žofia dostať list od svojej sestry, ktorá jej oznamovala niečo, čo už vedel snáď každý – Františkovo srdce si získala iná žena.

Samozrejme, že takýto príbeh nemohol uniknúť pozornosti slovenských národných buditeľov, ktorí chceli dielo Alojza Medňanského oficiálne vydať. No a ako to už býva, vtedajšie bulvárne noviny sa chytili horúcej stopy na bombastický príbeh. V roku 1858 uverejnil týždenník Vasárnápi Ujság dva články o Strečne. Ich autorom bol niekto s pseudonymom Vágvölgyi. Práve on napísal, že Muránska Venuša ešte počas života barónky Žofie Bosniakovej zviedla jej manžela, ktorý následne uvažoval o rozvode a dokonca prestúpení na protestantskú vieru.

Literárny osud Márie Széchyovej (a z istej časti aj Františka Vešeléniho) sa týmto počinom naveky spečatil. Pre širokú verejnosť zostane jej meno spojené s prezývkou Venuša z Muráňa, ktorá pobláznila hlavu ženatému uhorskému palatínovi a nepriamo tak spôsobila smrť obľúbenej barónky zo Šurian.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: korzar.sme.sk plus7dni.pluska.sk gabrielazavacka.blog.pravda.sk