Bohatá história Šurianskeho hradu – za jeho zánik mohol nezáujem šľachty!

Kultúra 12.07.2022

Mesto Šurany leží v Nitrianskom kraji a spadá pod okres Nové Zámky. Prvýkrát boli Šurany spomínané v listine uhorského panovníka Belu II. z 3. 9. 1138 ako „villa Suran“. To však neznamená, že územie dnešného mesta nebolo osídlené už skôr. Archeologické nálezy dokazujú, že táto lokalita bola osídlená už v eneolite, čiže v mladšej dobe kamennej.

Na území mesta sa našiel významný hrob s nálezmi kanelovej keramiky (žliabková výzdoba).Medzi pozoruhodné mieste objavy možno zaradiť aj keltské pohrebisko z 2. storočia pred naším letopočtom. Ďalej nález rímskeho sídliska z doby sťahovania národov (4. storočie nášho letopočtu) a slovanské sídlisko z 9. storočia z čias kniežaťa Pribinu a Veľkej Moravy.

Písomné pramene dokazujú, že už v druhej polovici 14. storočia jestvoval Šuriansky hrad a patrilo k nemu 12 dedín a osád.

Zrodenie hradu

Šuriansky hrad bol postavený medzi rokmi 1382 až 1403. Ako dôkaz slúži listina z 15. 7. 1382, kde sa dnešné Šurany spomínajú ako obyčajná osada, avšak v roku 1403 sa už objavili aj záznamy o miestnom hrade vojvodu Ctibora. V tom čase patril hrad beckovskému panstvu. V Ctiborovom testamente z roku 1431 sa uvádza 12 dedín a osád patriacich do príslušenstva Šurianskeho hradu.

Za prvého známeho kapitána hradu sa považuje Benedikt de Turuch, ktorého v roku 1434 vystriedal kapitán Štefan Petrach a následne v roku 1435 kapitán Ladislav Zenas.

Mnoho majiteľov

V roku 1444 bol nitrianskym županom Michal Orságh, ktorému bol Šuriansky hrad prisľúbený samotným kráľom. Župan Michal Orságh sa oženil s Dorotou, vdovou po vojvodovi Ctiborovi, a zároveň sa súčasne stal uhorským palatínom. Po jeho smrti v roku 1482 prešiel hrad do vlastníctva jeho syna Ladislava, ktorý ho neskôr daroval svojej dcére, takisto pomenovanej Dorota.

Keď sa Dorota vydala, novým majiteľom hradu sa stal Peter Korlátkey z Bučian, ktorý zahynul v bitke pri Moháči 29. 8. 1526. Ich spoločná dcéra Františka sa následne vydala za Františka Nyáriho, čím hrad opäť získal nového majiteľa. Ten sa vyznamenal v rovno niekoľkých bitkách proti Turkom. Svojej poslednej výpravy sa zúčastnil v roku 1553 – vrátil sa s mimoriadne silno podlomeným zdravým a onedlho zomrel.

Strategické umiestnenie

Postavenie hradu nebolo náhodné, strategicky malo veľmi dôležitú úlohu. Chránil cestu vedúcu na sever a práve preto bol vždy dobre opevnený. K dispozícii bola vždy bojaschopná posádka a niekoľko udatných veliteľov.

Vonkajšie opevnenie bolo palankové a malo štyri bašty. Ústrednou budovou hradu bol palác s vlastným opevnením, ktoré malo cimburie a oporné piliere. Na nádvorí hradného paláca bola hradná studňa. Pred palácom a zároveň aj pred opevnením bola priekopa s padacím mostom. Vstupná brána do hradu bola v hranolovej veži s arkierom, pred ktorou bol most vedúci na mestský ostrov.

Maketa Šurianskeho hradu – M.Eliáš 1999
Zdroj: hrady-castles.estranky.sk  

V nasledujúcich rokoch vstúpilo do platnosti rovno niekoľko zákonov, ktoré prikazovali hrad ešte dôkladnejšie opevniť. V rokoch 1565 až 1568 bol kapitánom hradu Štefan Dersffy, ktorý mal v Šuranoch viackrát príležitosť dokázať svoju zručnosť v narábaní s mečom. Stavalo sa silnejšie opevnenie, ktoré bolo budované z hliny, prútia a kolov. Toto opevnenie spoľahlivo odolávalo delovým strelám.

V roku 1569 sa stal majiteľom hradu Šimon Forgách, ktorý pôsobil ako generál Preddunajského vojenského dištriktu. Práve Šurany sa stali jeho sídlom. Forgáchovci v roku 1599 hrad predali Štefanovi Illésházymu, ktorý sa spojil s Bocskayom – vodcom povstania.

Maketa Šurianskeho hradu – M.Eliáš 1999
Zdroj: zaniknutehrady.jex.cz 

Hrad v rukách najlepšieho kapitána

Na rozkaz kráľa sa v roku 1605 podarilo hrad získať šľachticovi Tomášovi Bosniakovi. Po veľkom víťazstve sa z neho stal nový hradný kapitán. Po smrti Illésházyho v roku 1606 zdedila hrad jeho žena Katarína Pálffyová – tá ho v roku 1613 darovala kapitánovi Bosniakovi. Hrad sa tak dostal do dobrých a starostlivých rúk.

Tomáš Bosniak je do dnešných dní vnímaný ako najvýznamnejší kapitán hradu a takisto ako významná osobnosť Šurian. Vyznamenal sa ako protiturecký bojovník v Pätnásťročnej vojne (1593-1606) v bitkách pri Pešti, Ostrihome a Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár). Z poverenia kráľa je signatárom tzv. Žitavského mieru s Turkami, s ktorým sa skončila Pätnásťročná voja. Bosniak bol obratným vojenským stratégom a veliteľom, ktorý vyhrával aj nad tureckou presilou. Za svoj život získal mnoho dôležitých vyznamenaní. Zomrel v Šuranoch 19. 12. 1634 a slávnostne ho pochovali 4. 6. 1635 v Nitre.

Hradný kapitán Tomáš Bosniak, Zdroj: slachta.kosztolanyi.com 

Turci prichádzajú

Turecké vojsko veľkovezíra Ahmeda Kopruluho pritiahlo k Šuranom 8. 8. 1663. Šurianky hrad bol delostreľbou veľmi statočne bránený hradskou posádkou, ktorá ale nemala proti tureckej presile šancu. Ráno 12. 8. 1663 tu Turci vztýčili zástavu ozdobenú konským chvostom a polmesiacom. Šurany sa dostali pod ich nadvládu.

Turci sa však zo svojej výhry netešili. Za Šurany zaplatili priveľmi draho, mesto sa stalo akousi ohavnou škvrnou na palmách ich víťazstva. Obsadenia hradu sa zúčastnil aj turecký cestovateľ Evliya Čelebi, ktorý napísal: „Chvála bohu  bol som tam, keď ho dobyl Beyko Ali paša a pripísal ho k ríši. Je to štvorhranná silná drevená palanka. Z južnej strany vidieť duplované vráta z dosák, mohutnú priekopu, zbrojnicu, dobré a dokonalé delá. Ochridský beg, ktorý bol ochrancom hradu si krásne rozumel s poddanými a mesto značne zaludnili. Náš pán Husejin paša sa veľmi tešil z tohto rozkošného miesta a povedal: Tento hrad je nám veľmi potrebný! Umiestnil tam odu janičiarov, odu delostrelcov a odu zbrojárov.“

Bojovníci tureckej armády, Zdroj: plus.sme.sk

Turci síce spôsobili v meste mnoho škôd, ale jedno sa musí nechať – sami sa nakoniec podieľali na novom a lepšom opevnení hradu. Ten sa na príkaz ostrihomského arcibiskupa pokúšali vojská niekoľkokrát dostať späť spod tureckých rúk. Cisárske vojská ale v Šuranoch nezaznamenali žiadny väčší úspech.

koncom októbra 1684 sa Šurian zmocnil generál Adam Cobor aj so zástupom 1 200 husárov. Turecká stráž mala v tej dobe pásť svoje kone neďaleko hradieb, pričom brány hradu nechali pootvorené. Cobor nečakane vtrhol do Šurian a rýchlim útokom vyvraždil hradnú posádku Turkov.

Za slobodu

Ani táto porážka Turkov ale nepriniesla vytúžený pokoj. Čoskoro prišlo k ďalším nepokojom. V roku 1704 hrad dobyl Rákocziho generál Bercsényi. Knieža Rákoczi dával postupne za pomoci francúzskych inžinierov De Riviére a La Maire opraviť niektoré z miestnych hradov – medzi nimi aj Šurianky, ktorý bol v tej dobe jeho sídlom.

Päť rokov viala na hrade Rákocziho zástava s heslom P.R.O.L.I.B.E.R.T.A.T.E. , čo v latinčine znamená „za slobodu“. V roku 1705 bol z hradu odoslaný aj list, ktorým Rákoczi pozýval arcibiskupa Széchényiho na návštevu Šurian a jeho veľkolepého sídla.

Útok na Šurany

Začiatkom apríla 1709 sa Šurianskeho hradu zmocnil cisársky kapitán Nitrianskeho hradu Wallis. Nemci začali Šurany obkolesovať tzv. šancami (podobné ako palankové opevnenie). Kuruci pochopili, že sa ocitli vo veľkom nebezpečenstve, zmobilizovali svoje jednotky a 11. 4. 1709 sa z Nových Zámkov vybrali zaútočiť na Šurany. Cisárske vojská sa ocitli v menšine a preto strategicky ustúpili. Kuruci všetky ich ochranné hrádze a šance zrovnali zo zemou.

Dňa 29. 6. 1709 sa Bercsényi ohlásil zo Šurian slovami: „Včera som prišiel do Šurian. Tu v tábore z tejto strany rieky Nitry na tesnom ostrove je všetko v poriadku. Pechoty je tu toľko tisícov, koľko sa na tento úzky ostrov zmestilo.“

Pokoj ale znova netrval dlho. Dňa 14. 9. 1710 Šuriansky hrad dobyl cisársky generál Heister. Neutíchajúce a dlhé boje veľmi poznačili aj samotný hrad. Jeho hradby boli značne poškodené aj preto, že Rákoczi sa postupne prestal starať o obnovy.

Pád do zabudnutia

Rok zániku Šurianskeho hradu nie je možné určiť. Vďaka historickým spisom vieme iba toľko, že Šuriansky hrad bol zničený posledným občianskym povstaním. Do mesta síce neprestajne prichádzali noví šľachtici, ale o renováciu a záchranu hradu záujem nemali. Kamene, drevo a murivo hradu si postupne rozobralo obyvateľstvo, ktoré si z nich stavalo svoje príbytky.

Hradná veža odolala až do roku 1867, kedy podľahla silnej víchrici a zrútila sa. Dnes po Šurianskom hrade už neexistujú žiadne stopy. Pôvodné miesto je dávno zastavané a využívané na iné účely. Medzi miestnymi obyvateľmi sa tejto časti hovorí „Podzámoček“, pretože práve tu sa stretávajú ulice s názvami Hradná a Zámocká.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: surany.sk hrady-castles.estranky.sk 

Titulná foto: 3D rekonštrukcia Šurianskeho hradu Zdroj: hradiska.sk