Silvester a Nový rok – ako ich slávili naši predkovia?

Kultúra 30.12.2022

Záver starého a začiatok nového roka sú za dverami. Tento čas veľa z nás využíva na akési bilancovanie a hodnotenie uplynulých 365 dní. Prípravy na silvestrovské zábavy sú v plnom prúde, rovnako tak aj vymýšľanie novoročných predsavzatí.

Silvestrovské a novoročné oslavy majú svoje dlhoročné tradície. V niektorých slovenských regiónoch si ešte aj v dnešných dňoch obyvatelia pripomínajú staré zvyky svojich predkov. Poďme preto spoločne nazrieť do bohatej minulosti osláv a veselostí, ktoré sprevádzali niečo končiace a niečo začínajúce.

Muži v prestrojení

Posledný deň v starom kalendárnom roku sa zvykol v minulosti nazývať ako „starý rok“ či „babí deň“. Na vidieku nebolo v tento deň nezvyčajné stretnúť tzv. kurine baby – dvoch mužov, ktorí sa prestrojili za ženy. Jeden z nich nosil so sebou slamený veniec a zvonec, druhý bol oblečený v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Ženy z dediny túto slamu následne zo sukne trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Kurine baby za túto slamu dostávali výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.

S dedinským prostredím sa v minulosti spájalo aj tzv. chodenie ometačiek. Išlo o chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli. V dnešnej dobe sa už tento zvyk nedodržiava.

Zakázané zábavy a druhá štedrovečerná večera

V minulosti sa podvečer 31. decembra veriaci stretávali v kostole, kde ďakovali Pánu Bohu za celý uplynulý rok. Následne sa počas večera konali rôzne veselice. Táto tradícia ale začala až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.

Ničím nezvyčajným neboli ani silvestrovské hostiny. V tento deň mnohé domácnosti pripravovali takmer rovnakú večeru ako na Štedrý deň. Častejšie sa však podávalo mäso, ktoré nahradilo kapra či iné ryby. V mnohých domácnostiach sa prestieralo s rovnakým obrusom, ktorý sa používal na Vianoce.

Celkovú atmosféru posledného večera v roku miestami dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Typickým bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.

Veštby, zametanie smetí a zákaz domácich prác

Silvestrovská noc mala už od nepamäti zvláštnu moc. Ľudia ju takto vnímali kvôli rôznym veštbám. Napríklad sa verilo, že čo sa niekomu bude v túto noc snívať, to sa mu následne splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia – červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu či biedu, pričom drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých plných obilných klasov.

K neodmysliteľným koncoročným zvykom patrilo zametanie smetí do kúta miestnosti. V žiadnom prípade nie von, aby nebol náhodou niekto „vymietnutý“ z domu – aby nezomrel. V silvestrovskom období sa konali tzv. zakáľačky (zabíjačkové oslavy s hostinou), ktoré boli sviatkom celej rodiny.

Niektoré domáce práce boli 31. decembra zakázané úplne. Nesmela sa napr. vešať bielizeň, pretože ten, kto ju vešal, sa mohol podľa povier obesiť alebo smrteľne zraniť. V niektorých regiónoch Slovenska sa dokonca verilo, že by sa v tento deň nemalo ani šiť. Táto činnosť by mohla totiž ohroziť sliepky, ktoré by prestali znášať vajíčka.

Ako na Nový rok…

Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Na území Slovenska sa dodnes kladie istá váha na poveru o prasiatku, ktoré prináša šťastie. Preto sa na novoročnom stole nesmela objaviť žiadna hydina – šťastie a majetok by sa totiž mohli rozletieť do sveta. Podávať pečené prasiatko bolo omnoho bezpečnejšie. Na novoročných stoloch nesmeli chýbať ani šošovica či mak, keďže sa považujú za symbol hojnosti a bohatstva.

V minulosti 1. januára platil zákaz vstupu ženy ako prvej do domu. Obyvatelia domu si takýmto spôsobom chceli podľa povier zabezpečiť bohatstvo, prosperitu a úrodu. Každý ale s radosťou vítal malých chlapcov, ktorí navštevovali domácnosti a vinšovali. Ak ale prišiel na návštevu niekto cudzí, nesmel tak urobiť s prázdnymi rukami. Slušnosť kázala priniesť aspoň koláče, čo znamenalo, že prináša hojnosť a nie škodu.

Ženy chodili prvý deň v roku do kostola v bielom oblečení, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niektoré domácnosti tradične varili halušky, aby mala úroda obilia krásne veľké klasy.

Smeti sa v tento deň z domu nevynášali, aby sa zabránilo smrti člena domácnosti. Takisto sa tradovalo, že vynesením smetí by sa mohlo nedopatrením vyniesť aj novoročné šťastie. O to viac sa dbalo na čistotu všetkého a všetkých. Ak sa hygiena čohokoľvek podcenila, malo sa to dotyčnému vypomstiť chorobou či nedostatočnou úrodou.

Na Nový rok muselo byť všetko na svojom pôvodnom mieste, čiže nič v domácnosti nesmelo byť požičané od niekoho iného. Inak by totiž práve táto vec mohla po zvyšok roka v domácnosti chýbať. Naši predkovia neodporúčali ani dlhé vyspávanie silvestrovských veselíc. Na Nový rok sa kedysi vstávalo skoro a povinne v dobrej nálade – skrátka tak, ako si ľudia priali stráviť celý zvyšok roka. Snáď v každej domácnosti bolo aspoň raz počuť staré známe: „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: kukkonia.sk myslenieuspesnych.sk