Fľaša šampónu, miska vlašského šalátu, vrecko ryže. Jednorazový odpad je dnes úplne bežnou súčasť nášho života, no zároveň veľkou záťažou pre prírodu. Vplyv modernej spoločnosti si čoraz viac uvedomuje každý z nás. Prispieva k tomu osveta, no najmä tragické správy v médiách. Uhynuté veľryby s kilami plastov v žalúdku, fotografie zvierat, ktoré uviazli v odpade, a plaviace sa ostrovy z ton odpadkov. Aj my si čoraz viac pripúšťame, že s tým musíme niečo robiť.
Nulový odpad
Niet divu, že sa aj u nás častejšie hovorí o znižovaní negatívneho vplyvu človeka na prírodu a životné prostredie. Boj proti klimatickým zmenám, znižovanie emisií či recyklovanie odpadu sú aktivity, ku ktorým už medzinárodné spoločenstvo dlhodobo pristupuje. Komárňanka Laura Baross sa však rozhodla angažovať aj v propagácii myšlienky zero waste (slov. nulový odpad), ktorou môže prispieť k lepšej budúcnosti každý jeden obyvateľ planéty zem.
Laura Baross sa o myšlienku zero waste začala zaujímať, keď sa dostala do Spojených štátov amerických. Hlavným podnetom pre ňu bol pohľad na konzumnú spoločnosť za morom, kam šla študovať. „Keď som začala navštevovať školu v New Yorku, všimla som si, ako státisíce ľudí vytvárajú každý deň obrovské množstvo smetí. Jednorazové plastové obaly, umelohmotné fľaše, kozmetika, čistiace prostriedky a tak ďalej. Kam sa pohneme, tam ,smetíme’,“ hovorí. Podľa nej je hlavným problémom nedostatok času. Málokedy sa zastavíme, aby sme sa zamysleli nad ekologickým rozmerom svojho nákupu a výrobkov, ktoré používame. Sme pohodlní a pri každej príležitosti sa snažíme šetriť čas. Prírodu už menej.
Druhým dôvodom, prečo je väčšina ľudí k životnému prostrediu ľahostajná, je nevedomosť. „Odmala vyrastáme s istými normami a zvykmi, ktoré sú v nás hlboko zakorenené. Ideme s prúdom a nezamýšľame, či sú správne, či nemôžeme niečo robiť lepšie. Často sa tak deje až vtedy, keď sa situácia vyhrotí a čosi nám hrozí,“ je presvedčená. Stav životného prostredia je v mnohých ukazovateľoch čoraz horší a málokto si uvedomuje, že aj on sám s tým môže dačo spraviť. To však nie je pravda! Na Slovensku ročne vyprodukujeme 2 milióny ton odpadu. To znamená, že každý z nás „prispeje“ za rok približne 350 kilogramami smetí. Väčšinu spálime, no veľká časť končí na skládkach, v prírode, riekach a napokon v mori. Pomôcť prírode môžeme nielen separovaním odpadu, ale aj znížením jeho produkcie. A presne o tom zero waste je.
Každý môže pomôcť
Hnutie Zero Waste sa snaží poukázať na množstvo odpadu, ktoré ľudstvo produkuje a na to, že každý človek má moc zmeniť veci k lepšiemu. Okrem kritiky tak ponúka aj ľahko dostupné riešenia. „Táto filozofia motivuje ľudí žiť tak, aby nemuseli vyhadzovať do smetí takmer nič. Namiesto toho by mali mať snahu prispôsobovať svoje potreby cieľu, ktorým je produkcia čo možno najmenšieho množstva odpadu,“ vysvetľuje. V prvom rade je dôležité opakovane používať to, čo už vlastníme a čo najviac sa vyhýbať jednorazovým obalom. Tie sú prakticky okamžite odkázané na vyhodenie. Znižovať množstvo smetí chce čoraz viac ľudí po celom svete. Dôvodom je, že chcú vziať budúcnosť našej planéty do vlastných rúk. „Nechcú čakať na zázraky zo strany veľkých korporácií a politikov. Zero waste kladie dôraz na jedinca. Svet za nás nikto nezmení. Zmena začína priamo u každého z nás,“ hovorí.
Vždy pripravený
Kto sa snaží žiť štýlom zero waste, ide do ulíc pripravený! Vo výbave by vám podľa slov mladej Komárňanky nemala chýbať taška na prípadné nákupy, príbor, vlastná fľaša s vodou a dóza na kávu či iný nápoj, ktorý si môžete kúpiť. To je základ, vďaka ktorému môžete začať redukovať svoj každodenný odpad okamžite. Tipov a trikov má Laura oveľa viac pre každú oblasť života. A uverejňuje ich na svojom blogu laurabaross.com. Dozviete sa tu, ako nahradiť bežné produkty tými, ktoré pomáhajú znižovať množstvo odpadu, kde a ako nakupovať, ako šetrnejšie cestovať, na čo pamätať.
Na začiatok by sme mali viac času venovať našim každodenným rozhodnutiam. Zmapovať si, koľko odpadu produkujeme a čo môžeme urobiť pre to, aby ho bolo menej. Zistiť si, čo je k životu nevyhnutné a naopak, bez čoho sa dokážeme zaobísť, alebo to nahradiť. „Musíte byť ale aj trochu kreatívni, obzrieť sa po možnostiach a nahradiť svoje produkty takými, ktoré sú pre životné prostredie menej škodlivé, ekologickejšie,“ je presvedčená. Ďalším benefitom je, že šetrenie prírody ide často ruka v ruke so šetrením peňazí. Stačí vyjsť z komfortnej zóny a odoprieť si rýchle či jednoduché riešenia.
Na linke Komárno – New York
Laura v súčasnosti pôsobí v najživšom meste na svete – v New Yorku, kde sa venuje ekologickému dizajnu. Do Ameriky sa najprv dostala cez program work & travel a neskôr sa vrátila ako študentka dizajnu na tamojšej univerzite Pratt Institute. „Už počas štúdia sa mi podarilo nadviazať kontakt s mojimi prvými klientmi. Skúsenosti som nazbierala v tamojšej dizajnérskej firme, ktorá sa ale neuberala ekologickým smerom. Vďaka tomu, že som začala vnímať myšlienky zero waste, som si našla svoj vlastný smer,“ spomína.
Tento rok odštartovala online platformu, prostredníctvom ktorej ľuďom radí s interiérovým dizajnom. Jej cieľom je ponúkať klientom ekologické návrhy. „Používame materiály z udržateľných zdrojov a produkty takých firiem, ktorým záleží na životnom prostredí. Naša vízia je mať pozitívny dopad na našu planétu a budúce generácie,“ uzatvára.
4 TIPY AKO ZAČAŤ SO ZERO WASTE
(Tomáš Kottra)