Kedysi a dnes: Z histórie Kolégia reformovanej cirkvi v Komárne

Kultúra 11.05.2022

V mesiaci marec sme Vám priniesli informácie a fotografie z takzvanej Sokolovne v Nových Zámkoch, ktorá je súčasťou mesta už viac ako 100 rokov. Pozreli sme sa na jej voľakedajší a takisto dnešný vzhľad, ktorý prešiel za ostatné roky menšími či väčšími úpravami. Teraz sme sa rovnakými očami rozhodli pozrieť na minulosť a súčasnosť budovy Kolégia reformovanej cirkvi v Komárne. Čo myslíte, ako veľmi sa plynutím rokov zmenila?

Hneď na začiatok je dôležité podotknúť, že Kolégium bolo v roku 1970 vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku, keďže je situované v Pamiatkovej zóne. Tú tvorí rovno niekoľko samostatných pamiatkových objektov – budova Kolégia, oplotenie s bránou a záhrada.

Čo konkrétne môžeme rozumieť pod slovom kolégium? Definícii je rovno niekoľko. Týmto termínom môžeme označiť zbor, zhromaždenie či poradu pracovníkov rovnakého zadelenia/ odboru či poradný zbor rektora alebo dekana. V niektorých krajinách, vrátane Slovenska, sa takto označujú študentské domovy či konkrétny typ  vysokej školy, najmä nerozdelenej na jednotlivé fakulty. Z cirkevnej oblasti možno pod slovom kolégium rozumieť rímskokatolícku vysokú školu alebo vyššiu protestantskú školu. Od 13. storočia sa termínom kolégium označovali aj domovy pre študentov, ktoré boli zároveň aj miestom konania jednotlivých prednášok.

Budova Kolégia reformovanej cirkvi kedysi a dnes

Po dostavaní kostola a dvoch farských domov považovali básnik József Péczeli a reformovaný pastor, taktiež autor Sámuel Mindszenthy za neodkladnú záležitosť výstavbu školy. Tak sa začali písať dejiny Kolégia. S výstavbou sa začalo v roku 1795 a dokončená bola tesne pred koncom nasledovného roka – 28. 12. 1796. Barokovo-klasicistická budova je 34 metrov dlhá a 9,5 metra široká. V dobe minulej sa radila medzi najkrajšie a najvznešenejšie stavebné diela v meste aj okolí. K prvým úpravám prišlo v 80. rokoch 19. storočia, ktorú nasledovala rekonštrukcia v 2. polovici 20. storočia. Historická mestská budova na Jókaiho ulici 34 má jedno poschodie a pivnicu,  trojtraktovú dispozíciu a obdĺžnikový pôdorys.

Kovové a murované barokovo-klasicistické oplotenie, naproti Kostolu reformovanej kresťanskej cirkvi, pochádza z rokov 1795-1796. Pred budovou kolégia sa rozprestiera aj malá prírodno-krajinárska záhrada s historickou zeleňou, ktorá takisto vznikla medzi rokmi 1795-1796. 

Zámok a kľučka od brány areálu, ktoré sú súčasťou barokovo-klasicistického oplotenia z 18. storočia 

Kolégium bolo v minulosti verejne známe výbornými vyučujúcimi. Vďaka profesorom a akademikom získala škola skutočne široké renomé, ktorá do jej lavíc prilákala mnoho mladých ľudí dychtiacich po vzdelaní z okolia, ale takisto zo vzdialenejších žúp naprieč krajinou. Prvým rektorom v histórii školy sa stal Mihály Katona – významná osobnosť maďarskej geografie. Spomedzi učiteľov spomeňme napríklad Ferenca Báliho, švagra Móra Jókaiho a manžela jeho sestry Eszter Jókaiovej.

Kolégium naprieč rokmi

Svoje štúdiá tu začínal aj v maďarskom jazyku tvoriaci prozaik, dramatik a publicista Mór Jókai. Práve on na Kolégium neskôr spomínal ako svoju milovanú Alma mater, ktorú označil dokonca za Mekku Hornej zeme. Za sedem rokov svojho štúdia a svoje neskoršie úspechy sa stal pýchou celého Kolégia. Niet divu, práve k tomuto miestu sa viaže aj jeho literárna prvotina. 

S areálom Kolégia sa viaže aj významná udalosť zo života maďarského básnika z obdobia literárneho osvietenstva. Bývalý profesor poézie Mihály Csokonai Vitéz, ktorý však pre svoje nemorálne správanie o tento titul prišiel, v miestnej záhrade prvýkrát stretol svoju budúcu lásku, Juliannu Vajdu, známu aj pod menom Lilla.

Pamätné tabule na priečelí budovy

Na priečelí budovy sa aj v dnešných dňoch nachádzajú pamätné tabule práve spomínaným osobnostiam akademického a literárneho sveta – Mihálya Csokonai Vitéza a Móra Jókaiho. Nad vchodom možno nájsť pamätnú tabuľu s vyznačením roku výstavby pod názvom Domov múz. Umeleckého skrášlenia sa dočkal aj dvor Kolégia. V roku 2010 tam vznikol pamätník Trianonu z dielne Róberta Smidta.

Mesto Komárno v budove Kolégia do začiatku 1. svetovej vojny prevádzkovalo školu. Vznik Česko-Slovenska však následne nepriaznivo ovplyvnil jej osud. Dovtedy budova plná vedomostí zrazu osirela na takmer 15 rokov. Až v roku 1935 v nej vznikol Reformovaný učiteľský ústav – udržal sa však len krátkodobo. V roku 1945 došlo k zatvoreniu všetkých maďarských škôl na okolí, výnimkou nebolo ani Kolégium. Keďže ľudia s maďarským pôvodom prišli o občianstvo a svoje práva, boli nútení odísť. Väčšina študentov a učiteľov teda pokračovalo vo svojej ceste za vzdelaním či práci v maďarskom mestečku Pápa vo Vesprémskej župe.

Pamätník Trianonu

Od tej doby sa Kolégium stalo domovom nielen pre rodiny, ale aj pre kancelárie. Dnes možno v areáli nájsť farský úrad reformovanej cirkvi, zborovú sieň, už spomínané kancelárie a takisto knižnicu. Dom vedľa hlavnej budovy je známy aj vďaka svojmu predošlému obyvateľovi – obchodníkovi s obilím Jánosovi Domonkosovi, inak známy aj ako Zlatý človek z Jókaiho rovnomenného románu. Jeho rodina dom nadobudla ešte v roku 1749 a Domonkos tu žil až do svojej smrti v roku 1833.

Hlavný vstup do budovy Kolégia

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník (Špaňár, Hraboský, 1987); krizom-krazom.eu rrakn.sk zope.lutheran.hu

Foto zdroj: Stella Hamranová, zope.lutheran.hu pamiatky.sk visitdanube.eu