Slovenské mestečko Galanta sa môže pýšiť rovno dvoma dominantnými pamiatkami, ktoré tu po sebe zanechali Esterházyovci. Doterajšie archeologické a historické výskumy základy oboch kaštieľov zaraďujú do renesančného obdobia 16. storočia.
Galanta leží na juhozápadnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej nížiny. Najstaršia písomná správa o meste pochádza z rokov 1237-1240. Galanta sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s výsadou usporadúvať jarmoky. V histórii mesta zohral významnú úlohu rod Esterházyovcov, ktorý dlhé roky ovplyvňoval život Galanty.
Esterházyovci postavili v meste niekoľko stavieb. Medzi najvýznamnejšie patrí neogotický kaštieľ na ploche mestského parku na okraji mesta, pôvodne renesančný opevnený objekt z roku 1633. V roku 1736 bol prestavaný v barokovom slohu, pričom dnešnú neogotickú podobu nadobudol až v roku 1861.
Dnešný neogotický kaštieľ dali postaviť v roku 1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci. Bolo to v období prvého mohutného rozmachu moci a hospodárskej prosperity rodu. Ďalší člen rodu, nitriansky biskup Imrich, dal v roku 1736 objekt prestavať v barokovom slohu. Z tejto prestavby sa zachovali mramorové krby na poschodí.
Súčasná podoba kaštieľa je výsledkom radikálnej prestavby v roku 1861 v duchu romantickej anglickej gotiky. Kaštieľ za ňu môže ďakovať svojim posledným obyvateľom. Tým bola rodina Jozefa Esterházyho, ktorá miesto svojho posledného odpočinku našla v kaplnke galantského cintorína.
Kaštieľ je obklopený prírodne krajinárskym parkom, ktorého strohosť kontrastuje s bohatou výzdobou fasád budovy. Monumentálna stavba je postavená v pôdoryse písmena U. Bočné krídla uzatvárajú čestné nádvorie. Stredná časť je dvojpodlažná, bočné hospodárske budovy jednopodlažné – nachádzajú sa na mieste pôvodného renesančného opevnenia.
V strednej časti hlavného objektu sa nachádza reprezentačné schodisko, ktoré vedie do slávnostných priestorov prvého poschodia. Fasády sú bohato členené na spôsob anglickej gotiky.
Neogotický kaštieľ v Galante je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku. Spolu s historickým parkom sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Významným architektonickým prvkom kaštieľa sa stala jeho neogotická veža. Práve tá poslúžila ako inšpirácia pri tvorení mestského erbu. Pri prestavbe dostalo novú tvár aj severné krídlo kaštieľa – dnes slúži ako výstavný pavilón.
Na poschodí sa zriadili pamätné izby pre dve významné osobnosti spojené s Galantou. Prvou z nich je hudobný skladateľ Zoltán Kodály, ktorý počas svojich tvorivých rokov zložil orchestrálnu suitu Tance z Galanty z roku 1934. Druhá izba je venovaná pamiatke speváka a rodáka z Galanty Karolovi Duchoňovi.
Úchvatné archeologické dielo sa po skončení bojov prvej svetovej vojny stalo oficiálne majetkom Československej republiky. Priestory boli využívané ako sídlo rôznych úradov. Neskôr boli pretvorené na múzeum. Po roku 1990 však bola stavba ponechaná napospas času a osudu.
V roku 1993 zaň prevzalo právomoc mesto. To však nezabránilo tomu, aby stavba chátrala a zapadala prachom. K prvým novodobým opravám prišlo až s príchodom roka 2012 vďaka OZ Neogotický kaštieľ v Galante. Rekonštrukčné práce sa museli pre nedostatok peňazí prerušiť. Kaštieľ je však strážený a zabezpečený proti devastácii. Takzvaným zakonzervovaním je chránený aj proti negatívnym poveternostným vplyvom.
V súčasnosti je objekt čiastočne obnovený, nachádza sa tam krásna pivnica a romantická kaviareň s históriou rodiny Esterházy. Návštevníci tu môžu obdivovať aj originálne obrazy staviteľov kaštieľa v ich životnej veľkosti. Historický mestský park okolo kaštieľa je najväčšou súvislou zelenou plochou v meste s výskytom množstva starých hodnotných jedincov drevín. Pred mnohými rokmi tu boli zasadené stromy ako duby letné, vzácne tisy, ginko dvojlaločné, platan javorolistý, sofora japonská, pagaštan konský.
V decembri roku 2019 bola ukončená prestavba severnej veže kaštieľa z prostriedkov medzinárodného projektu Interreg SK-HU s názvom „Sweet memories“, ktorú realizovalo OZ Neogotický kaštieľ v Galante. V priestoroch veže vznikli kancelárske a reprezentačné priestory vhodné na usporiadanie seminárov, školení či osláv.
Zdroj: galanta.sk Zabudnuté kaštiele, zámky, hrady (facebook) nkga.sk slovenskycestovatel.sk