Kedysi a dnes: Monumentálna kalvária vo Dvoroch nad Žitavou

Kultúra 12.09.2022

Aj tento mesiac sme si pre vás pripravili pohľad do minulosti v porovnaní so súčasnosťou. Pozornosť sme upriamili na jednu z najkrajších kalvárií južného Slovenska. Áno, správne. Hovoríme o Kalvárii vo Dvoroch nad Žitavou, ktorej dejiny siahajú až do stredoveku!

Kalvária na seba zvedavé pohľady priťahuje svojou polohou aj históriou. Stojí na odľahlejšom mieste za obcou a to v bode, kde sa v minulosti stretávali hranice komárňanskej, hontianskej a nitrianskej župy. Jej základy vyrástli ešte v 19. storočí a vďaka svojej prístupnosti ju môže navštíviť skutočne hocikto. Kalvária je rozľahlá a svojou jedinečnou atmosférou učaruje snáď každému, kto sa ňou rozhodne poprechádzať.

Korene až v stredoveku

Pri slove kalvária si mnoho ľudí predstaví klasických 14 zastavení, ktoré postupne stúpajú hore kopcom. Na samotnom vrchole pritom čaká kríž či menší kostolík. Kalvárie v Podunajskej nížine sa však v tomto smere mierne odlišujú. Inak na tom nie je ani Kalvária vo Dvoroch nad Žitavou, ktorá vyrástla v objatí rovinatých polí na menšej vyvýšenine – tá je známa aj pod menom Vŕšok sv. Martina.

Podľa historických záznamov z roku 1075 dal kráľ Štefan práve na tomto území postaviť kaplnku ako súčasť kúrie. V nej sa roku 1307 uskutočnil diecézny koncil Dvorská synoda. Počas neho uznali za maďarského kráľa Karola Róberta. V tomto roku sa taktiež zaviedlo pravidelné večerné zvonenie ku cti Panny Márie na Anjel Pána.

Ak by ste sa dnes chceli pozrieť na pôvodnú stredovekú kaplnku, na kalvárii by ste ju hľadali už márne. Jej duch ale prežíva na mieste naďalej, keďže pravdepodobne práve na jej základoch postavili v roku 1860 neskoroklasicistickú Kaplnku svätého Martina, biskupa z Tours.

Päť rokov tvrdej práce

Oficiálna výstavba kalvárie sa začala 3. 5. 1855 na podnet vtedajšieho miestneho farára Adolfa Majthényiho. Jeho telesné pozostatky boli na večný odpočinok uložené práve na vrchole kalvárie. Pre obec znamenalo jeho pôsobenie veľa, keďže po ňom pomenovali aj jednu z miestnych základných škôl. Adolf Majtényi pochádzal zo starobylého šľachtického rodu zo Sivého Kameňa pri Novákoch (dnes Pohradie). Zúčastnil sa uhorského povstania v rokoch 1848 až 1849, za čo mu bola odňatá sloboda. Po tom, ako sa na jeho podnet a pod jeho vedením vystavala kalvária, sa stal rektorom viedenského Pazmanea, neskôr opátom v Pécsvárade a sasvárskym arcidekanom.

Stavebné práce na kalvárii pokračovali až do 16. 9. 1860, kedy sa oficiálne skončili posviackou, ktorú mal na starosti ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský. Podľa historických dokumentov sa tejto významnej udalosti zúčastnilo okolo 40 000 pútnikov. Na slávnostnej omši bol prečítaný pozdravný list pápeža Pia IX. v maďarčine aj slovenčine.

Počas piatich rokov usilovných prác bolo odpracovaných neskutočných 50 000 hodín. Denne tu pracovalo (okrem obdobia dôležitých poľných prác ako žatva a mrazivých zimných dní) 50 až 60 robotníkov a takisto okolo 30 až 40 povozov. Súčasne bolo vysadených 7 000 agátových stromov a na miesto navezených 14 000 vozov zeminy – práve tá pomohla vytvarovať vyššie spomínaný Vŕšok sv. Martina. Prvotné práce spočívali v odvodnení okolia, ale tiež vo vybudovaní prístupovej cesty a úprave vyvýšeniny do pravidelného oválu.

Kalvária bola pôvodne miestom konania pútí na sviatok Nájdenia sv. Kríža. V súčasnej dobe sa tu konajú krížové cesty počas pôstneho obdobia na Veľký piatok. Počas sviatku Povýšenia sv. Kríža sú všetci veriaci vítaní na slávnostnej svätej omši. Od roku 1963 je toto miesto zapísané aj na zoznam národných kultúrnych pamiatok.

V čom spočíva jej krása?

Kalvária na svoj nevysoký vrchol návštevníkov privádza dvoma odlišnými cestami. Prvá z nich vedie okolo samotnej vyvýšeniny, pričom cestu lemuje už typických 14 kaplniek krížovej cesty v neogotickom štýle datovaných do roku 1857. Pôvodné obrazy, ktoré boli maľované olejovými farbami na plechu, boli už dvakrát vymenené za novšie verzie. Na kovaných mrežiach kaplniek v hornej časti sa nachádzajú rodové erby alebo mená tých, ktorí majú najväčšie zásluhy na výstavbe a financovaní kalvárie. Na prvom zastavení je to napríklad erb ostrihomského arcibiskupa Scitovského.

Druhá cesta je kratšia a zahŕňa v sebe výstup po 5,7 metrov širokom monumentálnom barokovom schodisku, ktoré lemujú sochy svätcov a anjelov – tie predstavujú sv. Máriu Magdalénu, Máriu Kleofášovu, Bolestnú Matku a sv. Jána.

Na vrchole sa nachádza rovno niekoľko zaujímavých objektov. Jedným z nich je kríž, ktorého pôvod sa datuje až do roku 1859. Na jeho miesto bol v minulosti dosadený novší kríž, ktorý dali postaviť pri príležitosti 50. výročia kňazskej služby spomínaného kardinála a ostrihomského arcibiskupa Jána Scitovského.

Hneď vedľa možno obdivovať murovanú zvonicu s dvoma zvonmi. Zvonica pochádza z obdobia neskorého klasicizmu a postavená bola súčasne s kalváriou. Je pritom veľmi zaujímavé, že práve táto zvonica sa neskôr dostala až do oficiálneho erbu obce. Hneď za ňou leží jediný hrob, ktorý na kalvárii možno nájsť – patrí spomínanému farárovi Adolfovi Majthényimu, ktorý zomrel 11. 5. 1871.

Svoje čestné miesto si tu našla aj kamenná socha Panny Márie z roku 1844, ktorú možno vidieť asi v polovici krásnej stromovej aleje. Práve na tomto mieste mal podľa pôvodných plánov stáť kostol. S príchodom roku 1859 sa od tohto plánu upustilo a miesto dodnes zdobí socha Matky Božej.

Posledné väčšie úpravy sa na kalvárii konali medzi rokmi 1994 až 1996. V dobe svojho vzniku bola skutočne veľkolepým dielom, ktoré však má čo ponúknuť aj v dnešných dňoch. Návštevníci tu počas bežných dní môžu nájsť dokonalý pokoj v objatí krásnej prírody. Ak teda budete mať cestu okolo, určite si jednu z najrozsiahlejších a najkrajších kalvárii Podunajskej nížiny nenechajte ujsť!