Novozámockí živnostníci – spoznajte úspešných podnikateľov minulosti! (1. časť)

V dnešnom článku sa spoločne pozrieme do minulosti Nových Zámkov, ktorá je skutočne bohatá na mnoho šikovných a podnikavých ľudí. Počas rokov si tu mnohí vybudovali úspešné a prosperujúce biznisy, ktoré urobili životy miestnych obyvateľov o niečo ľahšie a bohatšie.

Poďte sa s nami spoločne začítať do pútavých a poučných dejín Nových Zámkov, ktoré obsahujú informácie o spracovaní tabaku, cukrovarníctve, spracovaní kávy a kože či obuvi.

Spracovanie tabaku

Podľa historických záznamov z roku 1670 bolo v Rakúsko-Uhorsku už v tejto dobe možné organizované pestovanie a následne aj predaj tabaku. Na dnešnom území Slovenska sa s pestovaním tabaku začalo už v druhej polovici 16. storočia. Konkrétne v okolí dnešného Hurbanova. Tu pestovaný tabak vynikal vysokou kvalitou aj za hranicami Uhorska.

Štátny tabakový monopol sa v Uhorsku ustanovil patentom z roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Počas 50. až 60. rokov, teda počas útlmu priemyselnej výroby, baníctva a celkovo zhoršeného stavu zamestnanosti, museli mestá a obce zasiahnuť proti zvyšujúcej sa chudobe svojich obyvateľov. Riešenie videli v stavaní tabakových tovární.

Silnejúci tabakový biznis si našiel cestu aj do Nových Zámkov. Ešte pred rokom 1790 tu fungovala tabaková fabrika, ktorá patrila Jozefovi Frummerovi. Začiatkom 19. storočia táto výrobňa prešla do vlastníctva Jozefovi Flengerovi, ktorého tzv. šňupavý tabak poznala celá krajina.

Piesočnatá pôda v okolí Nových Zámkov bola ideálna na pestovanie tabaku, čo priviedlo mesto k novému nápadu. V roku 1867 padlo vládne rozhodnutie, ktoré prinieslo stavbu novej továrne na výkup a spracovanie tabaku. Na umiestnenie fabriky bolo zvolené susedstvo železničnej stanice.

Cukrovarníctvo

Svoju nádejnú históriu v novozámockých dejinách má aj cukrovarníctvo. Písať sa začala v roku 1868, kedy si na konci Cyrilo-Metodskej ulice rodina Stummerovcov zakúpila pozemky – pravdepodobne tu plánovali postaviť nový cukrovar. O rodine sa hovorilo, že patrila k najbohatším rodom v Hornom Uhorsku. Jej členovia boli bankári a podnikatelia, ktorí skupovali rôzne veľkostatky a pôdu na územiach dnešného Slovenska.

Stummerovci odkúpili a takisto vybudovali rovno niekoľko cukrovarov v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1876 prešiel do ich vlastníctva aj známy cukrovar v Trnave a s menom rodiny bol spájaný až dlhých 70 rokov. V roku 1946 následne prišlo k jeho znárodneniu. To ale nič nemení na skutočnosti, že práve v Trnave táto rodina vybudovala jeden z najmodernejších a najväčších cukrovarov monarchie.

Existujú domnienky, že práve obrovská prosperita trnavského cukrovaru prispela napokon k tomu, že na území Nových Zámkov cukrovar rodina nepostavila. Summerovci už spomínané pozemky na konci Cyrilo-Metodskej ulice predali bez toho, aby sa ich pokúsili premeniť na ďalší úspešný podnik.

Káva a čakanka

Káva si svojich prvých nadšencov získala ešte počas stredoveku. Kávové produkty sa od 18. storočia tešili veľkej obľube najmä v západných krajinách, k čomu výrazne prispela nemecká obchodná spoločnosť. Tá totiž vynikala v obchode s kávou, ale takisto vo výrobe kávovej náhrady.

Približne od roku 1879 sa k tomuto biznisu pridali aj Nové Zámky – začala sa tu spracovávať čakanka. Jej koreň sa totiž používal na výrobu kávovej náhrady. Jej produkcia ale nemohla konkurovať kávovej náhrade od firmy Franck Henric and Sons s názvom „FRANCK“. Ich produkcia bola totiž veľmi populárna napriek celou monarchiou.

To v roku 1903 motivovalo novozámockého veľkoobchodníka Ľudovíta Drechslera k tomu, aby prerobil starú továreň na čakanku a vybavil ju na výrobu moderného melasového krmivového koncentrátu. Tieto produkty následne predával pod názvom „Hunnia“.

Spracovanie kože

Práve spracovanie kože a výroba obuvi boli pre Nové Zámky mimoriadne dôležité. Známa bola najmä spoločnosť Bánhegyi C.J., ktorá sa medzi rokmi 1900 až 1950 zaoberala spracovaním kože a výrobou zvrškov. História spoločnosti je veľmi búrlivá, pričom si prešla aj niekoľkými rôznymi majiteľmi.

Bánhegyi Arpád popri spracovaní kože založil aj továreň na výrobu dámskych a pánskych topánok, ktoré následne na trhu ponúkal pod značkou „ATTILA“. Jeho spoločnosť v roku 1912 prevzala konzorcium Berl & Co, ktoré ešte v tom istom roku založilo v meste ďalšiu továreň. Pomenovali ju „EMBE“ a jej hlavným zameraním sa stala výroba vojenských bagančí a horských topánok pre armádu. Obe továrne vyrobili nezávisle od seba viac ako 70 tisíc párov obuvi ročne.

K významným výrobcom komerčnej obuvi sa zaradila spoločnosť „MESSINGER“. Vznikla v roku 1919 a jej zakladateľom bol Béla Messinger. Obchod ale omnoho viac prosperoval, keď sa mu venovali jeho dvaja synovia – Jozef a Móric. Ich továreň ročne vyrobila až 60 tisíc párov topánok pre dámy aj pánov. Obuv bola určená skôr pre vyššie a bohatšie vrstvy obyvateľstva a budapeštiansku smotánku.

Z dejín obuvníctva by sme rozhodne nemali vynechať ani Tomáša Baťu, ktorého svetoznáma značka sa spája aj s Novými Zámkami. Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa v meste začala stavba obchodného domu Baťa, ktorý dodnes funguje pod názvom Zámčan. Po hospodárskej kríze tu na jeseň 1931 odkúpila firma továreň na spracovanie koží (areál bývalej spoločnosti Elektrosvit), ktorá bola v úpadku. Zastarané stroje sa nahradili novými, postavil sa elektrický transformátor a továreň sa rozšírila. Behom niekoľkých rokov tak Tomáš Baťa vybudoval v Nových Zámkoch skutočne modernú výrobnú továreň. Baťa dostal v Nových Zámkoch svoju finálnu stopku v roku 1950, výroba topánok sa definitívne presťahovala do Partizánskeho. Po zoštátnení jednej z najväčších firiem na južnom Slovensku, bola továreň zmenená na závod Elektrosvit, ktorý sa špecializoval na výrobu svietidiel a chladničiek.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: Jozef Toth – Spracovanie tabaku/cukrovarníctvo/káva a čakanka a Spracovanie kože