Zistenie odborníka: Med z oblasti Dolného Pohronia sa kvalitou približuje k manukovým medom z Nového Zélandu
V nedeľu sme vstúpili do adventného obdobia. Deti sa už intenzívne tešia na darčeky a dospelí pozvoľna začínajú s prípravou štedrého večera. Zvyky v slovenských domácnostiach sa líšia. Jedni zháňajú kyslú kapustu, ďalší kapra, dubáky či mak. Takmer všade sa však začína oblátkou s medom. Ale nie je med ako med!
Skúmaniu kvality medu sa už dlhé roky venuje molekulárny biológ dr. Juraj Majtán, ktorý vedie Laboratórium apidológie a apiterapie na SAV. Zistil, že kvalita medov sa v regáloch slovenských obchodov veľmi líši. Nesprávnym skladovaním totiž často dochádza k degradácii vlastností medu, a preto odporúča: „Pravý med priamo od včelára je vždy lepšia voľba, ako si kúpiť medový výrobok neznámeho pôvodu v obchode!“ Aby kvalitné medy vedel odlíšiť, začal im udeľovať medaily presne ako na stupni víťazov. Všetky testované medy porovnáva s manukovým medom z Nového Zélandu známym svojimi vynikajúcimi protizápalovými vlastnosťami. Len občas sa v jeho laboratóriu vyskytne med, ktorý by dosahoval lepšie výsledky. No a práve taký med sa podarilo už niekoľko rokov po sebe vytočiť v blízkosti Komárna. Ide konkrétne o Chránené vtáčie územie Dolné Pohronie medzi obcami Virt a Radvaň nad Dunajom, kde hniezdi aj prirodzený predátor hmyzu – včelárik zlatý. Výsledok je jeden z top úspechov projektu Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého v dunajsko-moravskom regióne (BeeSandFish: LIFE12 NAT/SK/001137), ktorý tu realizuje občianske združenie BROZ spolu s miestnym hospodárom.
Včelárik zlatý je totiž v komunite včelárov vnímaný ako škodca. Výskum však ukázal, že pre neho nepredstavuje významnú hrozbu. Na prvý pohľad to môže dokonca vyzerať, že včelám ich spolunažívanie prospieva. Za úspechom, ktorý žne miestny včelár z Marcelovej, stojí však vhodný manažment tejto lokality. Hlavným opatrením udržiavania prítomnej pieskovej duny je totiž pastva, ktorá prináša ideálne podmienky pre život tak včelárika zlatého ako aj divoko žijúceho hmyzu. Vďaka pestrej škále hmyzích druhov je tu potrava včelárika zlatého vyvážená a včela medonosná tu zďaleka nedosahuje taký vysoký podiel ako na lokalitách, ktoré sú hospodársky intenzívne využívané.
Je otázne, akú zásluhu nesie na kvalite oceneného medu práve včelárik zlatý, pretože antibakteriálne účinky medu priamo závisia od druhu včelami získaného nektáru. Zatiaľ, čo letný viacdruhový med získal zlato, jarný agátový dostal iba bronzovú medailu. Celková kvalita medu však závisí najmä na skúsenosti včelára a predovšetkým na počasí, od ktorého sa odvíja ponuka kveteny. Je preto dôležité, aby sme pre včely vytvárali vhodné podmienky aj my sami. Jednoduchá je napríklad výsadba bylinkovej predzáhradky, či stromoradia nektárodarných a peľodárnych druhov drevín. Platí, že čím pestrejšia krajinná mozaika, tým lepšie pre včely.
Pri výbere medu je teda veľmi dôležité, odkiaľ pochádza. Snažte sa vyhnúť medom zo zahraničia a uprednostnite radšej predaj z dvora. Na štedrovečernom stole tak budete mať zaručenú slovenskú kvalitu. Pod stromčekom si nezabudnite želať zdravšie životné prostredie a pamätajte, že ochrana prírody a ekologické hospodárenie je jediná cesta, ako dostať na naše stoly kvalitné a zdravé potraviny. Po celý rok, nielen na Vianoce.
Autorka: Katarína Goffová, Katedra zoológie Prif UK
