Za hranicami Juhu – smrtiaca láska, bezhlavé strašidlá a ukrivdená Juliana (2. časť)
Minulý mesiac sme Vám predstavili 3 tajomné povesti a legendy, ktoré právom patria medzi tie najzaujímavejšie, aké Slovensko má. Dnes sme späť s ďalšími príbehmi, ktoré určite zaujmú a možno dokonca troška vystrašia!
Kým v predošlej časti sme sa zamerali na známu Bielu paniu zo Zeleného domu, na stratenú dedinu Sellendorf a prekliaty likavský poklad, dnes sa posunieme o kúsok ďalej. V centre pozornosti sa ocitne slávna Michalská brána aj so svojimi strašidlami, temné nitrianske ulice a rozprávková Levoča.
Nepokojný kat a ohrdnutá Uršuľa
Zas a znova začnime putovanie za príbehmi v našom hlavnom meste. Navyše priamo pri Michalskej bráne, ktorá sa ako jediná zachovala z opevnenia zo 14. storočia. Samotná veža má výšku 51 metrov, čím poskytuje krásny výhľad na Hrad a čarovné Staré Mesto. Brána svoje pomenovanie dostala podľa gotického kostola sv. Michala, ktorý sa nachádzal pred opevnením. Bohužiaľ, v 16. storočí musel byť kvôli Turkom zbúraný.
Hovorí sa, že pod Michalskou bránou môžeme stretnúť duchov hneď niekoľko. Medzi najznámejších určite patrí miestny kat, ktorý verne slúžil svojim pánom. Pritom si však bol veľmi dobre vedomý toho, že hlavy nie vždy odtínal právom. Niektoré jeho obete sa totiž na popravisko dostali skutočne nezaslúžene. Aj preto jeho duch nikdy nedokázal nájsť svoj pokoj a dodnes sa s výčitkami svedomia potuluje po mieste, kde predtým životy bral. Kat prebýva v Michalskej veži a beda tomu, kto ho počas noci vyruší!
Ďalším nešťastným duchom Michalskej brány je tzv. ohrdnutá Uršuľa. Za svojho života bývala neďaleko aj so svojou najlepšou priateľkou Agátou. Ich priateľstvo ale poznačila veľmi nemilá náhoda – obe sa zamilovali do toho istého mládenca. Mladý muž si za svoju vyvolenú zvolil Agátu, čo Uršuľa nedokázala uniesť. Svoju bývalú priateľku preto verejne vyhlásila za bosorku, ktorú neskôr upálili na hranici. Uršuľa však po tomto ohavnom čine šťastie ani vytúženého manžela nedostala, pomaly sa utrápila až k smrti. Hovorí sa, že dodnes zronená blúdi uličkami a trápi sa kvôli svojim činom.
Bezhlavé strašidlá z Nitry
Svoje slávne strašidlo má aj krajské mesto Nitra. Je ním prízrak známy ako Bezhlavý mních, ktorý sa má verejnosti ukazovať len veľmi výnimočne. No pokiaľ sa už v najstaršej mestskej časti, v Hornom meste, objaví, neveští to nič dobré! Očitý svedok by sa mal v takomto prípade pripraviť na nejakú veľkú pohromu. Legendy hovoria o mužovi, ktorý krátko po stretnutí s mníchom musel čeliť veľkej škode na majetku. Do jeho domu udrel blesk a stavba napokon vyhorela do tla. O mníchovi z Hradnej ulice sa hovorí, že nosí klasické františkánske rúcho a na nohách má sandále.
Zvláštne však je, že žiadna povesť ani legenda nehovorí o dôvodoch či okolnostiach, ktoré mnícha o hlavu pripravili. Nebyť chýbajúcej časti tela, možno by ste si pri stretnutí s ním ani nevšimli, že prechádzate okolo ducha. Svedkovia totiž potvrdia, že inak pôsobí celkom solídne a ľudsky.
Nitrianske legendy hovoria ešte o jednom „bezhlavom strašidle“. Tradujú o šľachticovi, ktorý sa zjavuje pred jednou nitrianskou kúriou, ktorá v minulosti patrila šľachtickému rodu Ocskayovcov. Ladislav, známy tiež ako Rákocziho blesk, bol popravený v roku 1710 priamo na Novozámockom námestí, kde mu odťali hlavu. Povery ale vravia, že jeho duch sa často potuluje Nitrou, kde nastupuje do čierneho koča a vydáva sa hľadať svoju stratenú hlavu.
Biela pani z Levoče
V minulosti boli za biele panie považované mladé ženy, ktoré zomreli neprirodzenou smrťou a boli odsúdené k blúdeniu po svete aj po smrti. Jednu takúto bielu paniu má aj mesto Levoča. Miestni ju môžu poznať aj pod menom Juliana Géciová-Korponayová, ktorá pochádzala z Oždian. Za svojho života bola neprávom odsúdená a popravená za zradu, čo jej duši nedovolilo odísť na večný odpočinok.
Podľa povier mala ukradnúť kľúče od mestských brán a následne pustiť dnu cisárove vojská. Mladá dievčina bola údajne zamilovaná do veliteľa cisárskej armády, ktorému sa rozhodla pomôcť. Ku krádeži kľúča mala využiť richtárovu opitosť. Do žalára ju uvrhli na hrade Červený kameň, ale hlavu jej sťali až v maďarskom Győri. Jej telo bolo do zeme uložené na neznámom mieste.
Skutočné historické dokumenty, ktoré sa podarilo zachovať, však dokazujú Julianinu nevinu. Levoča nepotrebovala, aby ju niekto zradil, keďže nikdy nebola spojencom Františka II. Rákocziho, ako sa to naoko javilo. Mladá žena bola naozaj nevinná, s príchodom cisárskych vojsk nemala nič spoločné. Cestu im mala urobiť dobrovoľná kapitulácia, ktorú oficiálne spísala mestská rada.
Text: Bc. Stella Hamranová
