Za hranicami Juhu: Kam na výlet? Vydajte sa po stopách včiel a slovenského včelárstva!

Letné týždne sú ideálne na spoznávanie sveta – blízkeho aj vzdialeného. My sme dobré počasie využili na menší výlet do malebnej obce Kráľová pri Senci, kde sídli skutočne zaujímavý unikát. Navštívili sme Múzeum včelárstva na Slovensku, ktoré je známe aj pod menom Včelárska paseka.

Milovníci prírody a nerušeného ticha si na tomto mieste rozhodne prídu na svoje. Stranou od každodenného ruchu sa nachádza rozľahlý pozemok plný zaujímavostí zo sveta včelárov. Nebojte sa, zabavíte sa tu aj v prípade, ak včelárstvo nie je vášmu srdcu blízke remeslo. Ak máte možnosť, rozhodne sa tu zastavte a naberte nové sily v objatí prírody a včelárstva.

Ako Paseka informuje „návštevníci majú možnosť zažiť odbornú exkurziu, riadenú ochutnávku medov a medovín, zúčastniť sa organizovaného kurzu, alebo využiť možnosť ubytovania“.

Náučná prechádzka

Hneď po vstupe do areálu nás privítal takzvaný Včelársky náučný chodník, ktorý lemuje mnoho pestro a zaujímavo spracovaných informačných tabúl. Chodník je vhodný pre všetkých milovníkov matky prírody a hlavne záujemcov o život a pôsobenie včelstva v našom prírodnom prostredí.

Ako sme sa na mieste dozvedeli, Včelárska paseka dnes stojí na bývalých pozemkoch grófa Jána Pálfiho. Slovenskí včelári sa pozemku ujali v roku 1932 s úmyslom vybudovať tu vzdelávacie a hospodárske centrum. Hlavná budova, dom ovocinára a tiež vzorový včelín boli navrhnuté architektom Jurajom Tvarožkom.

S príchodom 2. 11. 1938 pripadlo dané územie Maďarku a preto sa zariadenie Včelárskej paseky muselo presunúť do Prievidze. Po oslobodení územia tu sídlilo veliteľstvo letectva a istý čas aj nemocnica sovietskej armády. V 50. rokoch 20. storočia bol dnešný skanzen sídlom Domova dôchodcov. Včelári svoje územie získali opäť až v roku 1959, ale teraz už natrvalo. Netrvalo dlho a premenili ho na včelárske učilište.

Najväčší včelársky skanzen v strednej Európe bol brigádnicky vybudovaný medzi rokmi 1972 až 1974. Cieľom historického skanzenu bolo cez včelíny a úle ukázať kultúru jednotlivých regiónov na Slovensku.

Štipka z histórie včelárstva

Zo zaujímavej prednášky miestneho správcu sme sa dozvedeli aj čo-to zo samotnej histórie včelárstva. Napríklad, že na miestnej a regionálnej úrovni sa včelári začali združovať už v roku 1810. O založenie prvého slovenského spolku včelárov sa pokúšal Š. Závodník v roku 1869. Medzi včelármi sú známe aj mená ako J. Gašperík, ktorý má v areáli aj svoj pamätník, a K. Novácky.

Včelársky výskum na našom území pomáhali rozvíjať českí experti ako J. Hejtmánek, V. Jakš či J. Savvin. Včelárstvo ale malo svojich odborníkov aj na Slovensku. Medzi najznámejších radíme mená ako A. Knappo, J. Čavojský, M. Kresák, M. Mačička, Ľ. Švantner a mnohí ďalší.

Rozmach včelárstva a včelstiev na našom území nastal medzi rokmi 1918 až 1989. V roku 1920 bolo na Slovensku zaznamenaných približne 90 600 včelstiev, pričom v roku 1989 narástli až na číslo 480 000. Toto číslo nám zabezpečilo titul jednej z najzavčelenejšej krajiny sveta.

S koncom roka 1989 ale prišlo k prudkému znižovaniu stavov včelstiev a včelárov. V súčasnej dobe sa teda odhaduje, že na Slovensku existuje okolo 250 000 včelstiev a približne 15 000 včelárov.

Včeličky a umenie

K bohatému a zaujímavému výkladu o živote včiel sa nám naskytla možnosť zočiť ich život v akomsi provizórnom úle. Návštevníci by si rozhodne nemali nechať uisť pohľad do každodenného života včiel za umelou stenou. Môžu tu sledovať nielen včelie larvy, ale aj samotnú kráľovnú.

Celým areálom nás sprevádzalo množstvo krásneho a veľmi originálneho umenia nielen zo Slovenska, ktoré sa priamo spája so včelím životom. Nachádza sa tu zbierka unikátnych úľov najrôznejších tvarov a veľkostí. Od tzv. dlabákov z kmeňov stromov, ktoré sa používali ešte v 19. storočí, obľúbené slamené úle-košnice, aj Jurajom Fándlym propagované debničkové úle.

Svoje miesto tu má mnoho druhov košov a figurálnych úľov. Včelie koše boli v minulosti najčastejšie zhotovované z vŕbového prútia, tŕstia či slamy. Tieto koše mali najčastejšie tvar zvona.

S rozvojom rôzneho náradia a remesiel, najmä drevorezbárskych a rezbárskych, začali vznikať aj vyššie spomínané figurálne včelie príbytky. V skanzene ich možno vidieť v najrôznejších tvaroch a veľkostiach zobrazujúcich postavy alebo rôzne zvieratá. Najstaršie reliéfne úle vyrezané ľudovými umelcami sú z prvej polovice 19. storočia, novšie typy figurálnych úľov boli vyrobené v družstve Rezbár Rajec a pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia.

Figurálne úle sú dodnes dôkazom umeleckej zručnosti našich predkov. Aj preto patria medzi veľmi cenné a chránené majetky múzeí a skanzenov.

Vzdelanie za dobrovoľný príspevok

Vstup do včelárskeho skanzenu je voľný. Návštevníci ale majú možnosť v podobe dobrovoľného finančného príspevku niečo tomuto miestu vrátiť. Pri malom obchodíku s dobrotami z medu sa nachádza z dreva vyrezaná socha turistu, batoh ktorého slúži ako pokladnica.

Ak si teda chcete oddýchnuť a zároveň sa niečo nové naučiť, Včelárska paseka bude pre vás ideálne miesto. Počas pokojnej prechádzky môžete nabrať obrovské množstvo nových informácií od včelej hierarchie v úľoch, cez poznatky o dôležitých rastlinkách či stromoch, až po detailný pohľad do včelej spoločnosti počas rojenia. Nahliadnete do histórie vývoja včelích obydlí a pritom sa pokocháte ručnou prácou mnohých šikovných majstrov a zistíte aj to, aké sú najčastejšie produkty, ktoré máme k dispozícii práve vďaka usilovnej práci našich včeličiek.

Pred horúcim letným slnkom sa môžete ukryť do jednej z menších výstavných miestností, ktoré svojim obsahom rozprávajú bohatú históriu včelárstva cez množstvo dobového náradia. Niektoré kúsky sa objavili dokonca aj vo filme Tisícročná včela od Juraja Jakubiska. Filmový štáb sa po dotočení rozhodol Paseke venovať včeliu matku ako poďakovanie za zapožičanie nielen spomínaných nástrojov, ale aj niektorých úľov.

Veľkou zaujímavosťou skanzenu je aj Lipová alej významných slovenských či svetových včelárov, ktorá vás bude sprevádzať od vstupnej brány. Jej výsadba začala ešte v roku 1932, počas návštevy amerického profesora E. Phillipsa. Ďalších 15 pamätných líp bolo zasadených 15. 8. 1935 pri príležitosti otvorenia Včelárskej paseky. Ďalšie a ďalšie lipy pribúdali postupne, napríklad pri rôznych zahraničných návštevách alebo slávnostných udalostiach.

Park spolu so skanzenom má rozlohu 3 ha a približne 6 ha zaberá časť, ktorá v minulosti slúžila ako škôlka nektárodajných a peľodajných drevín. Mieste arborétum obsahuje takmer 1000 včelársky významných drevín. Areál je návštevníkom cez vzdelávacie akcie k dispozícii celoročne.

Je teda skutočne len na vás, kedy sa rozhodnete vydať na veľmi zaujímavý a náučný výlet za malými, ale neodmysliteľnými obyvateľmi prírody.

Text a foto: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: Múzeum včelárstva na Slovensku (Včelárska paseka)