Silvia z Komárna si žije svoj americký sen na Slovensku. Vďaka koučingu pomáha ľuďom dosiahnuť svoje ciele

Ak sa povie slovo kouč, tak si jednoznačne nejeden z nás predstaví scénu z amerického filmu, kde basketbalovému tímu pred alebo po zápase dáva rady nejaká osoba. Podľa certifikovanej koučky a psychologičky Silvie Halada nie sme od pravdy ďaleko, avšak koučing predstavuje omnoho viac ako to, čo je možné vidieť na televíznych obrazovkách. Ako sa ku koučingu dostala mladá Komárňanka a kto je vlastne ten kouč?

„Áno, história koučovania jednoznačne začala v športe. Veď poznáme futbalových aj basketbalových koučov,“ hovorí Silvia na úvod. Avšak, približne, v 70-tych rokoch si tento pojem požičala aj oblasť osobného rozvoja. Prečo v tom teda dnes panuje „bordel“? „Profesia kouč nie je dobre regulovaná a preto je nejasná. Bohužiaľ, sa takto za kouča môže považovať takmer hocikto.“

Kto je vlastne ten kouč?

Na Slovensku i v zahraničí predsa len existuje spôsob, ako rozoznať vyštudovaného kouča od ostatných. „Koučov, akým som napríklad aj ja, zastrešuje Medzinárodná koučovacia federácia. Pre získanie členstva vo federácii je potrebné absolvovať štúdium v akreditovaných inštitúciách, mať odkoučovaný určitý počet hodín a je potrebné prejsť skúškami. Okrem iného musíme dodržiavať aj etické zásady ICF. Toto členstvo nedostane hocikto a takto sa odlišujeme od ostatných, “ upresňuje Silvia. Kouč sa v našej oblasti častokrát môže zmýliť s povolaniami ako napríklad mentor alebo psychológ. „Stručne by sme mohli povedať, že kouč je niekto, kto nám pomôže dostať sa tam, kam my chceme,“ definuje pojem Silvia. Ak sa rozhodneme pre služby kouča, tak na čo jednoznačne môžeme zabudnúť sú rady. „Kouč neponúka konkrétne rady a riešenia na isté úskalia a problémy, kouč skôr navedie človeka k riešeniu. Častokrát preto kladieme náročné otázky, ktoré sú jednoznačne hodnotné a navedú človeka k riešeniu.“ V koučovaní je, okrem iného, dôležité aj to, že človek preberaá zodpovednosť za to, kde sa v živote nachádza a uvedomuje si, že s tým m.že niečo urobiť.

Rozhodujúci pobyt v Amerike

Nakoľko koučovanie nepatrí na Slovensku medzi bežné profesie, Silvia natrafila na túto oblasť v zahraničí. „Pôvodne som vyštudovala psychológiu v Bratislave a chvíľu som aj pracovala v ordinácii klinickej psychologičky.“ V tom čase Silvia absolvovala pobyt v Amerike, kde zhodou okolností objavila čaro koučingu. Po rozhovore s profesionálnou koučkou zistila, že toto je to, čo by mohla robiť aj ona a hneď sa rozhodla konať! Absolvovala prvé kurzy a vydala sa po dráhe mentálneho kouča pre športovcov. Tu jej veľmi pomohli aj predchádzajúce poznatky z vysokej školy, nakoľko takýto kouč musí mať aj poznatky zo psychológie. „Šport je veľmi špecifická oblasť a tu sa trošku odkláňame od základného pravidla, podľa ktorého kouč nemá radiť. Mentálny kouč športovcom pomáha pri problémoch so zvládaním stresu, strachu, pri motivácii a problémami so sebavedomím.“ Silvia ďalej dopĺňa, že aj napriek tomu, že ide o obšírnu a špecifickú oblasť koučingu, tak jednoznačne hovorí o hodnotných poznatkoch, ktoré môže aplikovať do ďalších oblastí, s ktorými pracuje na dennej báze.

Stanovenie cieľa je jeden z prvých krokov

Ak sa človek rozhodne pre služby kouča, tak si v prvom rade potrebuje ujasniť oblasť alebo problém, ktorý by chcel riešiť. „Na prvých sedeniach si načrtneme to, čo chce klient riešiť. Napríklad je často v strese, má nízke sebavedomie, chce schudnúť alebo prokrastinuje. Je to rôzne, ale každý niečo chce dosiahnuť. Úlohou kouča je počúvať a následne klásť otázky,“ približuje svoju prácu vyučená koučka.

„Úlohou kouča je počúvať a následne klásť otázky.“

Silvia sa denne stretáva s manažérmi, riaditeľmi spoločností, radovými pracovníkmi, športovcami a bežnými ľuďmi, ktorí sa na ňu obracajú s pracovnými či súkromnými problémami, s ktorými sa chcú popasovať samy, ale zároveň potrebujú vedenie pod dohľadom odborníka. „Napríklad by sa mohli rozhodnúť aj pre služby mentorov, tí dávajú svoje osobné skúsenosti, ďalej terapeuti pomáhajú s liečbou duševných chorôb, ktoré majú svoje miesto v minulosti. Koučing sa zameriava na budúcnosť. Kouč tými správnymi otázkami navedie na tú cestu, ktorou sa vybrať tak, že človek vie, že ide o jeho rozhodnutie,“ približuje Silvia rozdiely.

Častokrát sa stretávame s ľuďmi typu „vodu káže a víno pije,“ avšak Silvia je jasným dôkazom prekonávania vlastných limitov a komfortnej zóny. Hneď prvým príkladom je aj samotné štúdium koučingu, pre ktoré sa rozhodla v anglickom jazyku, dokonca svoje poznatky neustále rozširuje a absolvuje doplňujúce kurzy. „Častokrát si zanadávam, že prečo som sa nerozhodla pre štúdium v rodnom jazyku, ale presne o tom to celé je: prekročiť svoju komfortnú zónu.“ Silvia si okrem iného dala aj cieľ do nového roka, podľa ktorého denne prejde aspoň 10 000 krokov. Jednoznačne nie je jediná, ktorá sa rozhodla pre novoročné predsavzatie. „Ľuďom sa niekedy nedarí dosiahnuť svoje ciele preto, lebo sú nejasné, nie sú konkrétne. Povedia si len napríklad, že chcem schudnúť. Ale koľko? 1 kilo alebo 10 kíl? Bude ukazovateľom váha alebo niečo iné?“ Silvia tvrdí, že je potrebné si stanoviť špecifický cieľ a následne je dôležité zostať konzistentným. Koučka sa okrem iného často stretáva aj so stanovením zbytočných cieľov. Vtedy je podľa nej dôležité si položiť otázky ako napríklad: Prečo je to pre mňa dobré? Je to niečo, čo skutočne chcem? Chcem to urobiť pre seba, alebo pre niekoho iného? 

Silviin tip: Svoj vytýčený cieľ majte stále na očiach. Vylepte si ho na chladničku alebo na nástenku v práci.

Zmena bolí

Odhodlali ste sa dodržiavať svoje novoročné predsavzatie? Tak vám gratulujeme! Ale prečo sa tak niektorým nedarí? „Lebo zmena bolí,“ odpovie koučka promptne. „Zmena reálne bolí. Náš mozog sa upína na komfort, na pohodlné veci, ktoré pozná a keď mu niekto povie, že teraz idem cvičiť alebo sa teraz pustím do čítania knihy, tak za to treba brať zodpovednosť. Je potrebné vystúpiť z komfortnej zóny, postaviť sa z toho gauča, prestať pozerať Netflix a robiť niečo inak. Robiť niečo inak je ťažké, pretože v dôsledku zaužívaných zvykov sú v našom mozgu vyšliapané neurónové spojenia a vytvorenie nových, laicky povedané, ciest v mozgu si vyžaduje námahu.“

Podľa Silviiných slov neexistuje žiadny vzorec alebo pravidlo, ktoré by sa dalo aplikovať pre vyriešenie všetkých problémov alebo pre dodržanie predsavzatí. Azda by mohol byť motivujúci príklad o dvoch typoch ľudí. „Sú tu tí ľudia, ktorí robia niečo, aj napriek tomu, že sa im nechce a potom tí, ktorí si žijú vo svojom pohodlí. Rozdiel medzi týmito ľuďmi je ten, že tá prvá skupina bude neustále napredovať, obohacovať sa, získavať nové skúsenosti a znalosti a tá druhá skupina ostane zaseknutá na jednom mieste,“ dodáva koučka na záver.

Títo úspešní ľudia majú po svojom boku mentálneho kouča:

1. Oprah Winfreyová
Slávna moderátorka, herečka a spisovateľka neraz priznala, že za niektoré zo svojich úspechov môže ďakovať aj svojej životnej koučke Marthe Beck.
2. Leonardo DiCaprio
Svetoznámy herec má na konte niekoľko významných filmov, avšak do dejín sa jednoznačne zapísal film Revenant, za ktorý sa DiCaprio konečne dočkal aj Oscara. Apropo, stalo sa tak po tom ako bol počas natáčania jeho koučom expert v oblasti Tony Robbins.
3. Serena Williamsová
Azda nikto tak veľmi nepotreboval kouča ako excelujúca tenistka, ktorá sa počas svojej kariéry neustále stretáva so zraneniami a nátlakom zo strany verejnosti. Na ceste za úspechom ju tiež sprevádzal kouč Tony Robbins.
4. Bill Clinton
Byť prezidentom Spojených štátov jednoznačne nie je jednoduché. Svoje o tom vie aj niekdajší prezident Bill Clinton, ktorý sa tiež rozhodol pre služby Tonyho Robbinsa.
5. Metallica
Nezhody v kapele, nátlak verejnosti a vyhorenie. S týmto všetkým sa stretli členovia rokovej kapely Metallica. S problémami im pomohol až mentálny kouč.