Kvôli Parížskym močiarom nemusíte chodiť do Francúzska. Stačí navštíviť okolie Gbeliec

Región 28.02.2022

Ako už naznačuje názov článku, Parížske močiare ani náhodou nemusíte hľadať v Paríži alebo niekde v jeho okolí. Toto územie máme priamo na juhu Slovenska, len kúsok od obce Gbelce.

Najväčší súvislý komplex trstinových močiarov na území Slovenska dostal svoje pomenovanie podľa odborníkov z Paríža, ktorých úlohou bolo odvodňovanie pôdy a kanalizovaného vodného toku Paríž, ktorý toto čarovné miesto vytvoril. Takzvaný „slovenský Paríž“ preteká územím novozámockého okresu a je pravostranným prítokom Hrona s dĺžkou 41,5 km.

Parížske močiare zarastá trsť obyčajná, vysoko trvácna tráva. Okrem nej sa územím rozprestierajú tečúce vody, mokré lúky a umelá nádrž v povodí spomínanej rieky Paríž. Tá vznikla spojením viacerých pramienkov nad obcou Kolta. Vody potoka až trikrát menia smer toku – kopírujú tak ryhy tektonických zlomov, ktoré sú stopou geologickej minulosti.

V hlavnej úlohe operenci

Močarisko sa rozprestiera na úctyhodnej ploche takmer 200 hektárov – spadá pod katastre obcí Gbelce, Nová Vieska, Strekov a Svodín. Podľa celoeurópskeho monitoringu tu nájdeme viac ako 170 druhov vtáctva, z toho 77 druhov sa pravidelne na toto územie vracia a využíva ho ako miesto na postavenie hniezda. Za najväčšieho opereného dravca možno označiť kaňu močiarnu, ktorá mimoriadne obľubuje okolie rybníkov a vodných plôch – jej prirodzeným lovným prostredím sú vlhké lúky.

Aj napriek zarastaniu územia homogénnymi porastmi trstiny tu hniezdi viac trstinových druhov vtáctva ako hocikde inde na Slovensku. Medzi najčastejších obyvateľov sa radia trsteniarik bahenný, trsteniarik veľký, svrčiak slávikovitý, strnádka trstinová, chriašteľ vodný, sliepočka vodná či fúzatka trstinová. V minulosti tu zaznamenali hniezda až okolo 1 500 párov trstinových druhov vtáctva. V dôsledku zazemňovania a zarastania však viaceré druhy ubúdajú či úplne vymizli.

Medzi najvýznamnejších vtáčích obyvateľov patria chriašť malý – viac ako štvrtina jeho populácie žije práve tu v močiaroch –, kačica chrapačka a trsteniarik tamariškový – podľa pozorovaní trsteniarik pravidelne nehniezdi nikde inde na Slovensku. V pomerne veľkom množstve tu pozorné oči môžu zazrieť aj druhy ako bučiačik močiarny, hus divá a včelárik zlatý. Močiare sú domovom aj pre niekoľko veľmi vzácnych operencov, medzi nimi sú volavka purpurová, bučiak veľký, slávik modrák a beluša veľká sídliaca vo významnej kolónii.

Zvierací a rastlinný susedia

Okrem vtáctva slúžia Parížske močiare aj ďalším skupinám živočíchov. Svoj domov tu našlo 500 typov najrôznejšieho hmyzu, vrátane nového rodu a druhu blanokrídlovca, ktorý vedci pomenovali Gbelcia crassiceps. Do skupiny blanokrídlovcov zaraďujeme hmyz so štíhlym telom rôznej veľkosti. Ďalej tu možno nájsť 160 tried pavúkov či koscov a taktiež 44 druhov mäkkýšov. Okrem nich sa tu udomácnilo aj 10 druhov obojživelníkov, medzi nimi korytnačka močiarna, rôzne plazy a ryby, či 31 rôznych cicavcov vrátane hraboša severského alebo vydry riečnej, ktorá patrí medzi takmer ohrozené druhy.

Trstina obyčajná tu bežne dorastá do výšky až štyroch metrov. Okrem nej tu vznikli aj ostrovčeky pálky širokolistej. Pozostatky otvorenej vodnej plochy, ale aj kanále sa stali skvelým miestom na rast ponorených aj plávajúcich vodných rastliniek. Lúky naokolo močiarov sa pritom môžu chváliť ďalšou prednosťou – svoje korene tu zapustila kriticky ohrozená rastlina menom starček zlatožltý.

Vzácne územie

Okolie močiarov pôsobí priam čarovne, obklopuje ho prekrásna príroda južného Slovenska. Aj preto boli ešte v roku 1966 zapísané do zoznamu chránených nálezísk. Takisto sa zaradili na zoznam močarísk chránených podľa Rámsarského dohovoru. Ten má za úlohu chrániť a trvalo udržiavať prostredie mokradí. Dohovor bol prijatý 2. 1. 1971 v iránskom meste Rámsar na brehu Kaspického mora. Územia, ktoré spadajú pod kritériá dohovoru nesú spoločný názov – Rámsarská lokalita. Každý rok sa 2. 2. na počesť prijatia konvencie oslavuje Svetový deň mokradí.

Územie Parížskych močiarov nadväzuje na Chránený areál Alúvium potoka Paríž, ktorý bol chráneným vyhlásený v roku 1988. V roku 2008 sa oblasť močiarov zapísala aj ako chránené vtáčie územie. Močiare hrajú nenahraditeľnú úlohu v samotnej migrácii vtáctva. Tie sa tu na svojej ceste pravidelne zastavujú každú jar a jeseň, aby si oddýchli a našli vhodnú potravu. Medzi jeden z najkrajších zjavov patrí zhromažďovanie niekoľkých desiatok tisíc lastovičiek, ktoré sa v mohutných kŕdľoch ukladajú na noc do trstinového porastu.

V minulosti boli ešte grandióznejšie

Ako sme už spomínali, dnes dosahujú močiare veľkosť takmer 200 hektárov. V minulosti však boli ešte trojnásobne väčšie. Ich veľkú časť ale postihol neblahý osud. Skončili vysušené kvôli vtedajším pánom, ktorí toto územie potrebovali na vykonávanie svojej poľnohospodárskej činnosti. S príchodom modernej doby sa od takéhoto využívania územia upustilo. Dnes sú Parížske močiare obľúbenou destináciou na oddych či malý rodinný výlet v objatí nekonečnej prírody.

Ak by ste sa pre výlet do močiarov rozhodli, odporúčaným východiskovým bodom sú Gbelce, presnejšie ulica Trstinová. Už na území močiarov na vás budú čakať dva náučné chodníky, ktoré vám doprajú z výletu maximálny zážitok.

Územie Parížskych močiarov zostalo aj napriek zásahom človeka skutočne unikátnym ekosystémom. Práve preto si vyžaduje našu pozornosť a najmä ochranu. Je teda skutočne nevyhnutné rešpektovať a dodržiavať ochranné podmienky chráneného územia, nevyrušovať jeho prirodzených obyvateľov, nezanášať ich domov odpadkami či akokoľvek znečisťovať okolie. Nech si pokoj a jedinečnosť tohto územia môžeme my aj jeho obyvatelia užívať čo najdlhšie.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: kamnavylet.sk slovenskycestovatel.sk novavieska.sk

Titulna fotka: slovenskycestovatel.sk 


Vyjadrite svoj názor