Kedysi a dnes: Ako sa za ostatné roky zmenila novozámocká Sokolovňa?

Región 14.03.2022

Všetky stavby naokolo nás majú svoju vlastnú históriu. Niekedy známu pre väčšinu verejnosti, inokedy skôr súkromnú až takmer zabudnutú. Zub času sa na nich však podpisuje v takom i onakom prípade. Niekedy nadobudnú modernejší šat a novú funkciu, inokedy dlhé roky chátrajú alebo stoja prázdne a opustené. Ich prvotné čaro ale stále verne zachytávajú dobové fotografie, ktoré nám dovoľujú nazrieť aj mnoho desaťročí dozadu a spoznať minulosť o niečo lepšie a bližšie.

Novozámocká Sokolovňa na ulici M. R. Štefánika začala vznikať ešte v roku 1921. Výstavbu viacúčelovej budovy zabezpečila Telovýchovná jednota Sokol za pomoci Československej obce sokolskej a za ochotnej asistencie obyvateľov mesta Nové Zámky. Spomínaná Československá obec sokolská bola českou telovýchovnou a vlasteneckou organizáciou, ktorú založili ešte v roku 1862. Od roku 1882 spolok budoval vlastné telovýchovné zariadenia, najmä telocvične zvané sokolovne, jednoduché ihriská a plavárne.

Priestory boli vyhradené pre telovýchovu a športy ako pästiarstvo, zápasenie a šachy. Na dvore vznikli potrebné priestory pre tréning tenisu a volejbalu. Dvor slúžil v zimných mesiacoch aj ako klzisko, zároveň sa tu medzi rokmi 1964 až 1965 nacvičovala spartakiáda. Okrem športu nová budova príležitostne žila aj kultúrnymi podujatiami. Obyvatelia si sem mohli prísť vychutnať divadelné či kinematografické predstavenie, alebo sa zabaviť na tanečných zábavách a plesoch. Svoje miesto tu mala aj reštaurácia s možnosťou posedenia vnútri alebo na čerstvom vzduchu v záhrade.  

Dňa 10. 9. 1922 bolo pred budovou odhalené súsošie s názvom Pomník padlým. Jeho autorom boli dvaja nadaní Česi – sochár Rudolf Březa a architekt Bohuslav Fuchs.

Pôvodný Pomník padlým zničený v roku 1938

Na rohu budovy bola umiestnená busta pplk. Jiřího Jelínka s mramorovou pamätnou tabuľkou – autorom bol Ladislav Majerský. Súsošie aj Jelínkova busta boli v roku 1938 zlikvidované neznámymi Novozámčanmi. Busta podplukovníka bola zrekonštruovaná a následne roku 2019 slávnostne odhalená na novozámockom cintoríne. Busta je tak dnes súčasťou symbolického hrobu dvadsiatich dvoch československých legionárov, ktorí pred 100 rokmi zahynuli pri bojoch o mesto.

V období druhej svetovej vojny činnosť Sokolovne pokračovala naďalej, jej využívanie nepodľahlo žiadnej výraznejšej zmene. To sa ale nedá povedať o jej pomenovaní. Obyvatelia mesta budovu zrazu poznali pod novým menom – Levente otthon. Po vojne až do roku 1952 sa opätovne obnovila činnosť spolku Sokol. Avšak 12. 12. 1952 vstúpil do platnosti zákon o zrušení Československej obci sokolskej. Starostlivosť o budovu ešte v predošlom roku prevzal pod svoje krídla Elektrosvit n. p. Naďalej sa tu obyvatelia mesta mohli zhromažďovať za účelom športového alebo kultúrneho vyžitia. V malom parku vedľa budovy vyrástol aj takzvaný Mini-Lesopark pri Sokolovni.

Kedysi Mini Zoo priamo vedľa Sokolovne, dnes malý mestský park

Zlomovým sa opäť stal rok 1990. Prišlo k obnoveniu Sokola a takisto vznikli nové Telovýchovné jednoty Sokola. Nové Zámky ako mesto sa však tohto diania už nezúčastnili. Za krátku dobu, konkrétne v roku 1991 bola budova predaná súkromným osobám. V dnešných dňoch sú jej priestory verejnosti neprístupné a nevyužívané. Vonkajšia fasáda ale prešla v nedávnej minulosti rekonštrukciou. Zostáva teda len dúfať, že pomaly storočná stavba čoskoro opäť otvorí svoje dvere pre zvedavých návštevníkov.

Artézska studňa je už mnoho rokov súčasťou areálu Sokolovne, ale v minulosti stála pred budovou Múzea Jána Thaina.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: informačná tabuľa Sokolovňa; nzalbum.sk

Foto zdroj: všetky dobové fotografie pochádzajú z nzalbum.sk