Jeden z najväčších podnikateľov – po stopách Tomáša Baťu v Nových Zámkoch
Značku Baťa pozná snáď každý z nás. Stal sa z nej svetový fenomén – ako firma, výrobok i spôsob podnikania. História značky siaha až do roku 1894. Za zrodom dodnes prosperujúcej firmy stáli traja súrodenci, ktorým obuvnícke remeslo nebolo ani náhodou cudzie.
Dnes už svetovo známa firma Baťa vznikla vo vtedajšom Československom Zlíne. Jej zakladateľmi boli traja súrodenci – Tomáš, Antonín a Anna Baťoví, ktorí pochádzali z rodiny so skutočne dlhoročnou obuvníckou tradíciou. V tej dobe niesla firma ešte oficiálne pomenovanie A. & T. Baťa. Týmto odvážnym a ambicióznym krokom sa trojica dištancovala od tradičného modelu prevažne súkromných obuvníkov, ktorí obuv vyrábali spravidla na zákazky.
Hoci pochádzali súrodenci z obuvníckej rodiny a dobre poznali možné úskalia podnikania, problémom sa nevyhli. Už krátko po založení firmy im hrozil bankrot. Vedenia sa onedlho ujal výhradne Tomáš Baťa, keďže jeho brat Antonín narukoval na vojnu a sestra Anna sa vydala a spoločnosť opustila. Tomáš Baťa priniesol zásadné zmeny a nové metódy výroby či predaja obuvi, ktoré nazbieral počas svojej študijnej cesty v USA.
V roku 1897 Tomáš Baťa predstavil nový trend, ktorý sa hovorovo nazýval „baťovky“. Išlo o plátenú obuv, ktorá bola vďaka cenovej dostupnosti a krátkej výrobnej lehote dostupná aj pre chudobnejšie vrstvy obyvateľov.
Firma sa rozrastá
S rokom 1905 prišlo vo firme k veľkému rozvoju. Flexibilita Tomáša Baťu prispela k obrovskému nárastu výroby – až 250 zamestnancov vyrábalo vyše 2 200 párov topánok každý deň. Mladý Tomáš mal k svojim zákazníkom skutočne jedinečný prístup, ktorý sa stal jeho silnou zbraňou. Dokázal bez otáľania reagovať na požiadavky ľudí a tak vzniklo jeho typické motto „náš zákazník, náš pán“.
So stále sa zvyšujúcim záujmom o kvalitnú obuv prišiel rozmach spoločnosti. Firma Tomáša Baťu prekročila hranice a jej meno bolo čoskoro známe v Nemecku, na Balkáne a tiež na Strednom východe. Na budovanie siete vlastných obchodov bol, samozrejme, potrebný aj dostatočný finančný kapitál. Ten mu pomohli vybudovať aj štátne objednávky vojenskej obuvi pre armádu počas prvej svetovej vojny. Úspechy Tomáša Baťu prichádzali aj naďalej. K roku 1917 predával ročne približne 2 milióny párov topánok. Počet všetkých zamestnancov sa vyšplhal na číslo 5 000. Baťa budoval ďalšie nové predajne a továrne, vedľa nich dal postaviť školy, nemocnice a obytné domy pre svojich zamestnancov.
Risk je zisk
Snáď žiadny podnikateľ sa nezaobíde bez menších či väčších problémov. Tie zasiahli aj Tomáša Baťu, konkrétne v roku 1922. Svet spustošený prvou svetovou vojnou a smrtiacou pandémiou španielskej chrípky sa zmietal v ťažkostiach. Došlo k devalvácii meny, čo znamenalo zníženie nákupnej sily. Tomáš Baťa na ťažkosti trhu odpovedal skutočne riskantným krokom – dodnes sú jeho činy považované za najvýraznejší marketingový aj reklamný ťah. Cenu vyrobených topánok znížil až o neuveriteľných 50%. Práve takto si chcel aj naďalej udržať priazeň svojich verných zákazníkov a prilákať nových.
Iba rok na to zaviedol vo svojej firme systém, ktorý znamenal, že jednotlivé časti firmy sa stanú autonómne a budú zodpovedné za vlastné hospodárske výsledky. Ich prioritou bolo udržať sa v zelených číslach. Týmto krokom sa v podstate každý zo zamestnancov firmy stal podnikateľom. Tomáš Baťa v roku 1923 urobil ešte jeden veľmi výrazný krok. Založil vlastnú školu, ktorej učebné osnovy sa sústreďovali na potrebné teoretické aj praktické vzdelanie pre nových manažérov. V 30. rokoch 20. storočia bola firma Tomáša Baťu popredným exportérom obuvi na svete. Nové továrne vznikli vo Švajčiarsku, Nemecku, Anglicku, Francúzsku, Juhoslávii, Holandsku, USA a dokonca v Indii.
Tomáš Baťa prišiel tragicky o život v roku 1932. Zahynul pri leteckej nehode na ceste do švajčiarskej továrne. Vedenia firmy sa ujal jeho nevlastný brat Ján – pod jeho vedením sa zameranie spoločnosti rozšírilo na výrobu pneumatík, lietadiel a bicyklov. Vedenia spoločnosti sa následne ujal syn Tomáša Baťu, Tomáš J. Baťa. Vo viac ako 30 krajinách sveta firma predávala cez 60 miliónov kusov obuvi a v roku 1940 bola časť manažmentu spoločnosti presunutá do Batawy, blízko kanadského Toronta.
Späť ku koreňom a ešte ďalej
S nástupom komunistickej vlády po druhej svetovej vojne došlo k znárodneniu všetkých Baťových podnikov vo východnej Európe. Spoločnosť teda bola odkázaná na znovuvybudovanie svojho postavenia. Výrazne mu v tom pomohli pobočky mimo východnej Európy. Tomáš J. Baťa centrálu spoločnosti nakoniec oficiálne presťahoval do kanadského Toronta. Spolupráca s niekoľkými značkami a najmä sústredenie na maloobchodný predaj v 80. rokoch priniesli ďalšie úspechy. Značka Baťa rozšírila svoj koncept o športové oddelenia a otvorila veľkoformátové predajne.
Po páde komunistického režimu dostal Tomáš J. Baťa oficiálne pozvanie od vtedajšieho československého prezidenta Václava Havla, ktorý mu udelil ocenenie národného hrdinu. Takisto sa otvorili nové predajne s hlavnou centrálou v Zlíne, kde firma pred mnohými rokmi začala svoju púť. S rokom 1995 prišiel aj návrat na trh vo východnej Európe, ktorý nasledovalo otvorenie predajní v Rusku, Poľsku, Chorvátsku a Slovinsku.
V roku 2001 sa vedenia firmy ujal zakladateľov vnuk, menovec po svojom otcovi Tomáš J. Baťa. Zmenil štruktúru spoločnosti, ktorej politiku rozdelil na 4 hlavné obchodné jednotky. Súčasťou veľkého rozvoja neboli len nové predajne, ale aj polia pôsobenia. Vo svete začali vznikať Baťove inovatívne centrá, ktoré sa okrem designu obuvi sústreďovali aj na najnovšie technológie výroby.
Vnuk Tomáša Baťu sa rozhodol venovať aj charite. Napríklad v roku 2010 bola na podnet firmy založená spoločnosť The Bata Children ‚s Program, ktorá v spolupráci s rôznymi špecialistami realizuje projekty. Ich zameranie je pomoc rodinám a deťom po celom svete, či už zdravotne, alebo pri rozvoji ich vlastného podnikania. Takisto sa sústreďujú na rozvoj vzdelania a pomoc pri prírodných katastrofách v mnohých svetových štátoch.
Po stopách Tomáša Baťu v Nových Zámkoch
Ako sme už spomínali, značka Baťa sa postupne rozšírila do celého sveta – od Ázie, cez Afriku a Ameriku, až do Švajčiarska či Poľska. Prvky takzvanej baťovskej architektúry možno nájsť na Slovensku aj dnes. Napríklad mesto Partizánske je ešte aj dnes známe práve vďaka svojej obuvníckej tradícii. Baťa však mal dosah aj na obec Bošany či mestá Svit a Nové Zámky.
Firma Baťa rozhodne patrí k jednému z hlavných pilierov modernizácie dovtedy prevažne agrárneho Slovenska. Dosah mala aj na spoločenský a kultúrny život obyvateľov. Industrializáciu a rozvoj priniesol príchod firmy aj do historického mesta na južnom Slovensku. Nové Zámky sa do dejín značky zapísali začiatkom 30. rokov 20. storočia, kedy sa v meste začala stavba obchodného domu Baťa. Obyvatelia a návštevníci mesta ho majú na očiach dodnes, avšak pre mladšie ročníky už známy skôr pod menom Zámčan.
Po hospodárskej kríze tu na jeseň 1931 odkúpila firma továreň na spracovanie koží (areál bývalej spoločnosti Elektrosvit), ktorá bola v úpadku. Zastarané stroje sa nahradili novými, postavil sa elektrický transformátor a továreň sa rozšírila. Behom pár rokov sa podarilo vybudovať moderný závod. Okrem toho Baťa investoval aj do výstavby sídliska pre zamestnancov, do nových obchodov a tiež výstavby letiska, keďže Tomáš Baťa bol nadšeným propagátorom lietania a mal v úmysle podnikať aj v oblasti letectva. Malé letisko malo slúžiť podnikovej leteckej preprave, ale aj športovému vyžitiu mladých zamestnancov. Takto vznikli letiská napríklad aj v Baťovanoch (Partizánske) a vo Svite.
Baťa vyžadoval vysokú pracovnú disciplínu, výkony a kvalitnú prácu, v práci nemali čo hľadať politické názory a ostatné šarvátky, odmenou zato bola materiálna, finančná a organizačná pomoc rozvoju životnej úrovne Novozámčanov. Vo vynovenej fabrike sa teda v roku 1936 začali okrem polotovarov vyrábať aj topánky. Nové Zámky boli v tom čase štvrtým najväčším mestom Slovenska a na tu vyrobené „baťovky“ bol razený erb mesta, ako symbol kvality výrobku. V roku 1935 na svetovej výstave v San Franciscu získali novozámocké kože dokonca ocenenie v podobe zlatej medaile.
Druhá svetová vojna veľmi výrazne zasiahla do existencie novozámockej baťovej továrne. Jeho brat a vtedajší majiteľ Ján Baťa už síce emigroval, ale predsa odolával všetkým snahám o likvidáciu továrne. Tá sa v roku 1938 premenovala na Cikta, a. s. a výroba bola premiestnená do maďarského mestečka Martfű, kde mala značka takisto svoje zázemie. Nové Zámky sa počas vojny stali najhustejšie bombardovaným mestom a preto niet divu, že niekoľko hlavíc zasiahlo aj továreň. To však neznamenalo jej zánik, práve naopak. Po rekonštrukcii bola výroba znova obnovená a dokonca sa posilnili vzťahy s fabrikou v Partizánskom. Obnovila sa tu výroba kože, neskôr aj obuvi a závod sa prebojoval na prvé priečky najvýznamnejších producentov na území Slovenska.
Baťa dostal v Nových Zámkoch svoju finálnu stopku v roku 1950, výroba topánok sa definitívne presťahovala do Partizánskeho. Po zoštátnení jednej z najväčších firiem na južnom Slovensku, bola továreň zmenená na závod Elektrosvit, ktorý sa špecializoval na výrobu svietidiel a chladničiek. Hoci nie dlhé, ale o to intenzívnejšie obdobie pôsobenia firmy Baťa v Nových Zámkoch zasiahlo do vzhľadu a napredovania mesta.
Nová Zámky nie sú tak úplne „malým Zlínom“, ako sa takzvaným baťovým mestám a obciam hovorilo. Tento titul je skôr vhodný pre mestá Svit a Partizánke. Napriek tomu však bol príchod firmy na územie mesta dôležitým míľnikom jeho modernej histórie.
Text: Bc. Stella Hamranová
Zdroj: bata.sk hnonline.sk aeroklub-novezamky.sk batovany.sk novezamky.sk
