Jarné záplavy Dunaja verzus letné roje komárov

S príchodom prvej letnej búrky smerujú naše myšlienky k obave: „To zase bude komárov!“ A je to tak. Nakoľko komárom sa páčia malé a teplé nádržky vody, dochádza k masívnym znáškam vajíčok a za krátky čas už počujeme otravný piskot komárov, ktoré bažia po našej krvi. Nemajú inú možnosť na prežitie! Príroda to zariadila takto: aby samička komára mohla naklásť vajíčka, potrebuje nasať ľudskú alebo živočíšnu krv, z ktorej získava živiny potrebné pre tvorbu vajíčok. Dalo by sa to chápať aj odpustiť, ale čo je veľa to je veľa. Práve množstvo komárov býva veľký problém.

Chrániť sa pred komármi je potrebné hneď na začiatku ich životného cyklu. Je dôležité, aby  sa z akýchkoľvek vodných plôch, napríklad aj na záhrade, vylievala voda. Ak zadržiavate dažďovú vodu, je vhodné sudy alebo nádrže s vodou prekrývať. Okrem toho však máme spojencov aj v prírode. Komáre patria do potravového reťazca mnohých vtákov, rýb, plazov či obojživelníkov. Práve tu však nastáva v posledných dekádach nepomer. Z dunajskej delty kvôli regulácii rieky a výstavbe vodného diela miznú biotopy vhodné pre žaby a mloky. Pre tie by sme naopak mali vodné plochy vytvárať, pretože vyžadujú najmä v jarných a skorých letných mesiacoch (marec až júl) dostatok vody pre vývin svojich vajíčok a žubrienok. Dokážu sa vyklásť do mŕtvych ramien riek, mokradí, jazier, štrkovísk, záhradných jazierok či malých kaluží. A dôležité je pritom správne načasovanie! Vedeli ste o tom, že staré koryto rieky Dunaj je životne závislé na dodávkach vody z kanála, ktorá vodu smeruje na vodné dielo? Zoológovia odpozorovali, že napríklad  ropuchy bradavičnaté dokážu naklásť vajíčka aj koncom mája na lokalitách, ktoré boli začiatkom jari vyschnuté, a to napriek tomu, že sa bežne rozmnožujú v apríli. Avšak, ak sa umelé záplavy pustia do starého koryta Dunaja neskoro (máj, jún), niektoré druhy obojživelníkov (napr. skokany štíhle a ostropyské) už nie sú v daný rok schopné založiť novú generáciu. Nedostatok vody v mokradiach počas rozmnožovania a vývinu obojživelníkov vedie následne k ich úbytku. Z našich druhov obojživelníkov sa larvami komárov živia najmä kunky a mloky, ktoré nám v letných mesiacoch môžu chýbať v boji proti komárom.

Tento nepriaznivý stav sa snažia zvrátiť ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), ktorí v spolupráci s Vodohospodárskou Výstavbou, š.p. (VVB) a Výskumným ústavom vodného hospodárstva (VUVH) obnovujú vodný režim v starom koryte Dunaja a vytvárajú nové biotopy vhodné pre obojživelníky v rámci projektu Obnova a manažment dunajských lužných biotopov (LIFE14 NAT/SK/001306).

Keďže prítomnosť komárov býva nárazová, netreba podliehať panike a zopár dní vydržať. Komáre predsa taktiež patria do prírody. V podstate sú znakom dostatku vody v našej krajine. S príchodom klimatických zmien a čoraz častejšieho extrémneho sucha, budeme v budúcnosti možno ešte v dobrom spomínať, koľko komárov zvyklo bývať! Odborníci pracujúci na spomínanom LIFE projekte dúfajú, že aj vďaka obnove riečnej delty Dunaja, sa tento katastrofický scenár nestane realitou.

Katarína Goffová, Peter Mikulíček (Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave)

Foto: Peter Mikulíček