Fotografke Erike Valkovičovej sa vďaka svojej vášni podarilo zachytiť polárnu žiaru i zatmenie Slnka

Čím ďalej, tým viac si ľudia dnes uvedomujú, že cestovanie je darom. Je zrejmé, že Slovensko ponúka mnoho prírodných i architektonických úkazov, ale cestovanie do zahraničia tiež má svoje čaro. Čaro Ameriky, Európy či rôznych ostrovov objavila aj vášnivá cestovateľka Erika Valkovičová z Kolárova, ktorá sa rozhodla svoje cesty zvečniť v podobe fotografií. Dnes sa Erika nielen živí fotografovaním, ale spolupracuje s významnými inštitúciami a vyhrala aj prestížne fotografické súťaže.

Cestovateľské začiatky

Keď niekto vie, čo je to je šťastie v nešťastí, tak správnym človekom je jednoznačne Erika Valkovičová. Ona totiž objavila svoju vášeň k cestovaniu a fotografovaniu práve po tom, ako ju v roku 2012 prepustili z práce, ktorú si budovala a mala ju rada. Vďaka tomuto zásahu do svojho života avšak prišla na to, že sa chce venovať niečomu úplne inému a dokonca tomu aj zasvätila svoj život. „Ono to začalo tak, že mi priateľ povedal, že si mám dať pár mesiacov pauzu od hľadania novej práce a mám s ním cestovať, nakoľko jeho práca si vyžadovala cestovanie. Z pár mesiacov cestovania sa nakoniec stalo pár rokov,“ hovorí Erika s úsmevom. Neoddeliteľnou súčasťou ich ciest sa tiež stal Erikin fotoaparát, ktorý zo začiatku slúžil len na vyhotovenie záberov pre rodinu a priateľov. V roku 2015 sa rozhodla, že svoju vášeň zúročí aj na živobytie a tak si založila živnosť a objavili sa aj prví klienti. Veľkým faktorom tiež bolo to, že ku svojej pôvodnej kancelárskej práci sa už ani nechcela vrátiť, keďže sa už vžila do role cestovateľa a podľa jej slov vymenila sukňu a lodičky za maskáčové nohavice a gumáky.

Zameranie na krajinnú fotografiu

Počas objavovania sveta a návštevy Európy, Ameriky alebo Ázie si Erika ujasnila, čo presne chce fotiť. Aj toto zameranie v nej zmenilo práve cestovanie a spoznanie nových miest a kultúr. „Cestovanie ma zmenilo. Pred ním som bola úplne iný človek a vďaka nemu som sa začala orientovať na krajinnú fotografiu,“ hovorí Erika a dopĺňa, že medzi jej prvé úlovky z prírody patria napríklad aj zábery z amerických národných parkov. Základom pri jej „dovolenke“ teda musí byť aktívny pohyb. Medzi jej obľúbené destinácie patrí napríklad Turecko, Čile, Patagónia alebo Argentína. Destinácie v prírode vyhľadáva väčšinou mimo turistickej sezóny, nakoľko krajinná fotografia ju naučila aj úcte k prírode. „Ja, ako krajinár, si prírodu vážim a nebudem ju ničiť tým, že sa pridám k davu ľudí, ktorí svojim veľkým množstvom na jednom mieste môžu pošľapať nejaké jedinečné rastliny alebo zničiť prírodné úkazy.“

Napriek tomu, že sa zdá, že pri krajinnej fotografii stačí vedieť, kedy sa v oblasti nachádza čo najmenej turistov, tak tento faktor je len zlomkom z celku. „Väčšinou pred cestami si plánujem východy a západy slnka, to, že v ktorom štádiu je mesiac a nejaké úkazy ako sa majú diať, ako napríklad zatmenie slnka. Jediné, čo sa nedá naplánovať je počasie,“ hovorí Erika ale zároveň upresňuje, že počas každej cesty a v každom prípade má tiež nachystaný aj plán B alebo C. Fotografka sa tak snaží pracovať s tým, čo jej dá príroda ale sú úkazy, ktoré si dôkladne naplánuje alebo také, ku ktorým sa dostala náhodou. „Môj priateľ mal raz služobnú cestu do Kalifornie vo februári a rozhodli sme sa, že keď sme už tam, tak navštívime Yosemitský národný park. Bolo nám trošku divné, že boli drahšie lístky ako bežne, ale aj tak sme sa tam rozhodli ísť.“ Erika sa v tom čase ocitla medzi stovkami fotografov, ktorí od rána čakali na jedinečný úkaz, ktorý je viditeľný len počas pár dní a tak sa stalo prvýkrát po dlhom čase. Išlo o Firewall, teda ohňopád, ktorý bol vytvorený vďaka tomu, že slnko v istom uhle nasvietilo vodopád Horsetail. „Toto bol napríklad jeden z momentov, kedy som sa ocitla v správnom čase, na správnom mieste. Ostatní fotografi si totiž tento úkaz plánovali už roky,“ hovorí fotografka o svojom veľkom šťastí.

Mysľou v oblakoch, ale nohami pevne na zemi

Napriek tomu, že Erika má veľa toho precestovaného a v portfóliu má mnoho významných fotografií, ktoré obstáli v domácich i zahraničných súťažiach, tak skromne sa pochválila len jednou výhrou, i keď tú považuje zatiaľ za svoje najvýznamnejšie ocenenie. Ide o ocenenie Sony World Photography Awards, kde vyhrala národné ocenenie za Slovensko v roku 2018. Fotografia s názvom Matterhorn Sunrise, teda východ slnka na Matterhorne vo Švajčiarsku tiež vznikla náhodou. „Noc predtým som si všetko naplánovala. Teda to, že kedy bude vychádzať slnko, kde budem stáť a v akom uhle bude nasvietený ten Matterhorn. Lenže tesne po tom sa objavila spŕška turistov, ktorí ten krásny sneh podupali. Ráno som sa zobudila s malou dušičkou, že z mojej fotografie nič nebude, ale príjemne som sa prekvapila, keďže počas noci krásne nasnežilo a stopy po turistoch sa zakryli,“ opisuje Erika ďalšiu zo svojich príhod. Práca fotografa, avšak, nie vždy ide takto hladko a nie vždy sa dá aplikovať ten faktor šťastia. Na niektoré miesta sa fotografi vracajú aj viac rokov po sebe, aby sa im podarilo zachytiť ten perfektný moment a ten pohľad, ktorý si vysnívali. Jednou takouto destináciou pre Eriku je napríklad Patagónia, kam by sa v blízkej budúcnosti chcela vrátiť. „Pokiaľ fotografii chýba šmrnc, tak si radšej počkám na ideálne podmienky, pretože viem, že tam je ten potenciál,“ približuje Erika svoj maximalizmus a skutočnosť, že prečo nemá v portfóliu veľké množstvo fotografií.

Plánovanie na prvom mieste

Občas sa stane, že Erika počas cesty povie svojmu priateľovi nech zastaví, aby mohla urobiť fotku. Ale podľa jej slov to je naozaj len občas, keďže táto fotografka potrebuje mať stále všetko naplánované. Čo samozrejme nie je vôbec na škodu, ba skôr na úžitok. „Keď chodíme na dlhšie pobyty, tak si cez deň zmapujem terén a pomocou zariadenia si zapíšem koordináty, kde vidím potenciál na dobrú fotografiu.“ Okrem toho musí Erika rátať aj s rôznymi prírodnými podmienkami, počasím a vďaka rôznym aplikáciám si vie pozisťovať napríklad aj to, že kedy bude najlepšie vidno Mliečnu cestu. Takto si naplánovala napríklad aj fotenie zatmenia Slnka v Čile v roku 2019 alebo polárnu žiaru. Za pochodu vie čarovať napríklad s rôznymi filtrami, pri ktorých využíva najradšej štruktúru vody. Jej blízkymi plánmi v zahraničí sú napríklad Island, Bajkalské jazero, Anglicko, Nórsko, Fínsko, Čile a Argentína.

Slovensko musí počkať

Erika má obcestovaný celý svet a v rámci krajinnej fotografie by sa chcela zamerať aj na Slovensko a susedné štáty. Tento rok sa jej to z dôvodu koronavírusu nepodarilo, ale medzi jej favoritov jednoznačne patria Tatry, Banská Štiavnica ale Morava v Česku. „Nedávno som sa stala ambasádorkou pre Filtre, takže považujem za svoju povinnosť urobiť fotografie zo Slovenska. Máme krásne vodopády a krajinu,“ opisuje svoje ambície do budúcna na domácej pôde. Paradoxne cesty na Slovensku považuje za najväčšie výzvy, nakoľko chce priblížiť neprebádané oblasti, pri ktorých si nevie urobiť tradičnú predprípravu.

Napriek tomu, že je Erika stále na cestách, tak na svoju rodinu a rodné Kolárovo si vždy nájde miesto. Cestovanie považuje za možnosť, ktorú by mal využiť každý ale na druhej strane treba dbať aj na stav prírody. „Chápem, že ľudia chcú ísť na dovolenku, ale zase všetko má svoje hranice,“ približuje svoj pohľad na preplnené turistické destinácie a zároveň objasňuje dôvod, prečo sa rozhodla zachytiť krásy prírody, ktoré aj vďaka jej fotografiám zostanú večné.

Fotografie: Erika Valkovičová