Bratia Hodekovci sa považujú za zázračných chlapcov vo svete hudby. Ich fanúšikmi sú zvučné mená ako Rytmus, Chris Brown či Timbaland

Bratia Hodekovci neustále prinášajú inovácie do hudobného sveta. Po objavení Dávida, ako mladého talentu pri bicích, sa vedľa neho môže postaviť už aj jeho brat Áron so svojou basovou gitarou a klavírom. Aktuálne je Dávid manažérom malého Árona, ktorý sa už teraz môže popýšiť až 350-tisíc sledovateľmi na Instagrame. Medzi nimi sa nachádzajú aj zvučné mená ako Anita Soul, Rytmus alebo zámorský Chris Brown či Timbaland. Ako je to s ich americkým snom? Ako vyzerajú ich spoločné dni plné hudby? Dávid ochotne (a veľmi skromne) porozprával o jeho najnovších projektoch a okolnostiach, ktoré sa ich dotýkajú.

Nedávno sa dvojica objavila v Carpool rozhovore na youtube kanáli Ruka Hore, kde predstavili aj svoje dokonalé jazykové znalosti. „Naším materinským jazykom je maďarčina, avšak navštevujeme slovenské školy a máme mnoho slovenských kolegov a kamarátov. Doma aj často miešame tieto dva jazyky, čo zvykne byť mätúce pre našich slovenských či maďarských hostí,“ hovorí Dávid so smiechom. Ich rodina patrí medzi tie šťastlivé, ktorých sa koronavírus nedotkol, dokonca pred vypuknutím pandémie sa im podarilo v rodinnom dome zariadiť aj vlastné štúdio, takže obdobie plné obmedzení bolo pre nich veľmi produktívne. „Táto situácia u nás veľmi dobre vyšla, keďže takto som Árona lepšie vedel zaučiť do pozadia hudby. V poslednom období sa aj veľmi zlepšil. Neučil som ho hraniu na basovej gitare, ale skôr profesionálnej hudbe. Viem od koho je dobré sa učiť, čo sa týka gitary.“ Aktuálne pracujú na Áronovom albume, ktorý je komplexným projektom. Spolupracujú na ňom aj poprední americkí hudobníci, takže produkcia takéhoto diela nie je jednoduchá.

Dávid momentálne pracuje aj na albume klaviristu Eugena Vizváryho. „Teším sa novým výzvam, keďže aj hudobník stále hľadá nové oblasti, ktoré môže spoznávať. Hranie na bicích ma nikdy neprestane baviť a svet producenta vnímam už niekoľko rokov. Viacero kolegov mi ukázalo možnosti, ktoré ponúka zahraničie, ale ja toto nerobím preto, aby o mne ľudia rozprávali. Robím to preto, lebo ma to baví. Prvé pokusy boli v roku 2018 a pandémia mi dopomohla k tomu, aby som sa produkcii mohol venovať aj viac hodín denne. Tiež som v tom čase viac spoznal popri jazze aj pop a hip-hop.“ Dávid nikdy nemal rád pomenovanie „zázračné dieťa“  a jeho brat je tiež ešte tak malý, že takéto pomenovanie ani nevníma. „Áron je stále ešte len dieťa a keď mu napísal Lenny Kravitz, tak nie preto hral ďalej, aby mu napísal ešte raz. On to ešte tak nevníma. Vie, kto je Chris Brown a je veľká vec, že zazdieľal Áronove video na svojom Instagrame. Jeho príspevky sledujú a komentujú aj zvučné mená ako napríklad Charlie Puth, Timbaland, Justin Bieber alebo Justin Timberlake ale naši rodičia nás nie tak vychovali aby sme sa chvastali. Keď sa ľudia spýtajú Árona, že s kým by chcel spolupracovať, tak čaká veľké mená. Ale on vždy hrdo a úprimne vyhlási, že s Robertom Glosterrom.“

Ako je v skutočnosti príbeh s gitarou od Bruna Marsa? „Tento príbeh stále trošku skreslia,“ chytá sa Dávid za hlavu. „Bolo to tak, že kapela nás pozvala na koncert a my sme sa vzadu v šatni fotili a smiali. Z tohto vlastne vzniklo to, že Áron si s nimi zahral na tom koncerte. Po tom Quincy Jones podpísal Áronovu gitaru a napísal mu aj list. Hovoríme o jednej z najväčších legiend vo svete hudobnej produkcie. Okrem toho prisľúbil Quincy Áronovi aj Fender gitaru, ale odvtedy si môjho brata vyhľadala aj samotná firma.“

„Keď je dieťa nadané, nie je pekné od rodičov, ak sa ho rozhodnú nepodporovať.“

Dvojica sa líši najmä v tom, že Dávid vyrastal v garzónke a učil sa hudbe sám a Áron sa už narodil do hudobnej rodiny v rozľahlejšom rodinnom dome. „Bolo to bežné, že kým sa Áron ešte len hral s autíčkami, k nám už chodili na kávu a na návštevy poprední hudobníci.“ Keďže dedko bratov Hodekovcov bol aktívnym hudobníkom, tak rodičia mladých chlapcov poznali úskalia hudobnej brandže. „Aj pri vrcholovom športe je ľahké nájsť dôvod, prečo by sa pri ňom človek nemal usadiť. Ale keď je dieťa nadané, nie je pekné od rodičov, ak sa ho rozhodnú nepodporovať. Je škoda premárniť roky len preto, že je dieťa ešte veľmi mladé. Pritom práve pri tomto zaniká mnoho talentov už hneď v zárodku. Podľa mňa, je potrebné naučiť rodičov tomu, že ako treba vychovávať takéto deti. My máme veľké šťastie v tom, že nás rodičia podporovali. Už v detstve nás nosili na koncerty. Za všetko to, čo pre nás robili ich často mali takpovediac za bláznov, ale už teraz je badateľné, že sa to oplatilo.“

Dávidov veľký sen by sa splnil vtedy, ak by sa jeho rodina vysťahovala do Spojených štátov amerických. „Už na strednej škole som chcel ísť študovať do New Yorku, len kvôli ich mentalite došlo k nedorozumeniu a počas gymnázia som skončil na konzervatóriu v Budapešti, kde sa mi podarilo skončiť 4-ročné štúdium za jeden rok. Počas štúdia na gymnáziu v Komárne som mal veľké šťastie, keďže málo škôl toleruje veľké množstvo absencií. Teraz sa už aj Áronova kariéra naštartovala aj v Amerike a tak som sa zatiaľ rozhodol ho viesť. Do Ameriky sa môžem vysťahovať hocikedy.“ Už viackrát boli za veľkou mlákou aj s rodinou, spoznali mnoho ľudí a tak majú prehľad o hudobnom svete. „Je veľmi dobré, že máme aj pozitívnu spätnú väzbu. Ale toto nie je niečo, čo by nám stačilo. Práve preto treba robiť hudbu s ešte väčším elánom.“

Dávid sa nedávno stal tvárou známej značky pre činely. „Už od začiatku používam značku Zildjian Endorser a v detstve som im chcel robiť reklamu. Len vtedy sa postavím za niečo, ak uverím tomu, čo o tom hovorím. Aj v tomto sledujem cestu z dlhodobého hľadiska a nie rýchly príjem. Využívam aj CBD oleje, či už ich propagujem alebo nie. Napríklad, ak by sa mi aj oni ozvali so spoluprácou, nepovedal by som nie,“ hovorí Dávid.

Dávid inak veľmi obľubuje aj basketbal. Ak by nebol hudobníkom, tak pravdepodobne by sa vybral po športovej dráhe. „Po nociach sledujem NBA zápasy, preto mám trošku rozhodený svoj spánkový režim. To ani nevadí, keďže pre mňa je najviac inšpiratívna práve noc, kedy už každý spí a je tma a ticho. Vtedy mi nezvoní telefón a nikto ma nemôže rušiť.“ V tomto prípade sa teda naskytá otázka, či mladý hudobník obľubuje ticho. „Moji rodičia by povedali, že jednoznačne áno. Potrebujem aj ticho (smiech). Občas si aj ja rád pozriem nejaký film.“ Vedel by si predstaviť aj pôsobenie v módnom priemysle. „Chcel by som vytvoriť vlastnú módnu značku, možno raz sa mi to podarí.“

Dávid si myslí, že v rámci cesty k vytúženému cieľu je ešte len na začiatku. Dávid by sa ani nechcel vžiť do svojej komfortnej zóny, keďže to zabíja kreativitu. „Toto nie je šprint, ale maratón, ktorý si denno-denne vyžaduje úsilie. Kľúčom je pravidelnosť a vytrvalosť. Úspech je len vedľajším produktom.“

Rozhovor vznikol na základe článku, ktorý bol  v maďarskej verzii publikovaný v májovom vydaní regionálneho mesačníka AhojSzia