Za hranicami Juhu – Decembrová mágia, štedrý Mikuláš a sila najkratšieho dňa v roku!

Jeseň sa pomaly chýli ku koncu a rok smeruje k prvému zimnému dňu. Za dverami však čakajú sviatky radosti a pokoja, podobne ako koniec ďalšieho kalendárneho roka. December je bohatý na rôzne významné dátumy, poďme si niektoré z nich bližšie predstaviť.

Predvianočné obdobie má svoje neopakovateľné čaro. Vedeli to už aj naši predkovia, ktorí si rôznymi ľudovými zvykmi krátili a spríjemňovali čakanie na najkrajšie sviatky v roku. Niektoré z nich poznáme a mnohí praktizujeme ešte aj v dnešných dňoch, na iné sa už len občasne zaspomína. To ale nič nemení na fakte, že v istom bode pomohli formovať našu históriu.

Späť ku strigám

Uplynulý mesiac sme Vám predstavili tzv. stridžie dni, ktoré niekoľkými dátumami plynule prechádzajú z novembra do decembra. Svoje tajomné a magické pomenovanie im ľud dal preto, že príchod zimy pre nich značil prevahu zla nad dobrom. Mnohí verili, že v konkrétne dni mali zákerné strigy omnoho viac sily, aby páchali neplechu.

Poďme si teda pripomenúť, ktoré dátumy si naši predkovia spojili so zákernou mocou temných stríg. Meniny v tieto dni oslavovali Katarína (25. november), Ondrej (30. november), Barbora (4. december), Lucia (13. december) a Tomáš (21. december).

Barbora – zahalené dievčiny ako kontrolórky poriadku

Hneď v prvé decembrové dni oslavujú meniny Barbory. Patrí im dátum 4. decembra, ku ktorému sa viaže aj známa pranostika: Svätá Barbora ťahá sane do dvora. Tento dátum je opradený aj istými ľudovými zvykmi. Dievky sa v tento deň zvykli prezliekať „za barbory“. To znamená, že sa zahalili do bielej plachty a tvár si prekryli ručníkom. Následne po dvojiciach alebo štvoriciach chodili s metlou a husacím perom po domoch, kde symbolicky bez rozprávania poometali tanieriky a hrnčeky povešané na stenách.

Z tohto zvyku mala mať hlavný úžitok budúca nevesta, ktorá sa takýmto spôsobom mohla dostať do domu budúceho manžela. Keďže bola každá dievčina zahalená a nik ich od seba nedokázal odlíšiť, nastávajúca sa mohla presvedčiť  o poriadku a čistote v domácnosti svojho vyvoleného.

V tento deň medzi ľudom tradovala aj krátka modlitba venovaná sv. Barbore v znení: „Svatá panna Barborka, včas ráno vstala, do knihi hladela, čo tam videla? Svaté obzori, sviece horeli, komu ich dala, Panne Márii. Abi nás ochránila, pri našej smrti, ked budeme umierat. Amen.“

Lucia – sviatok obávanej strigy

Ženské meno Lucia nájdeme v kalendári pod dátumom 13. december. Lucia bola medzi ľuďmi považovaná za hlavnú bohyňu a takisto strigu, pred ktorou sa museli chrániť. Využívali na to primárne cesnak, prípadne svoje príbytky označovali trojkráľovou kriedou nakresleným krížom. Dobytok chránili okiadzaním voňavými bylinami a do dverí dávali oklepok slamy. V tento deň, keďže sa považoval za sviatok žien, sa nesmelo priasť ani vyšívať, pretože porušením tohto zákazu by mohla byť žena potrestaná zlou Luciou.

Zhotovovať sa zvykol tzv. „lucijný stolček“. Išlo o dlhodobejšiu činnosť, ktorá trvala od Lucie až do Vianoc. Podmienkou bolo, aby sa na ňom počas každého dňa niečo urobilo. Potom si ho majiteľ „na utiereň“ (polnočnú omšu) priniesol so sebou do kostola a sediac na ňom, cez Pozdvihovanie, zrazu uvidel všetky bosorky. Následne sa z kostola musel náhliť domov, aby ho spomínané bosorky neroztrhali.

Mladé dievčatá v predvečer Lucie chodili po domoch zahalené do bielej plachty a tvár mali natretú múkou, aby ich nikto nespoznal. V jednej ruke niesli vedro s vápnom, v druhej štetku na bielenie. Jedna z nich niesla husacie pero, ktorým vymetala kúty navštívených domov. Toto všetko sa dialo symbolicky bez hovoreného slova.

Snáď najpopulárnejším zvykom sa stalo písanie trinástich mien chlapcov na rovnaký počet lístočkov. Dievčatá každý deň jeden náhodný lístok spálili, až im na Vianoce zostal jeden posledný. Na ňom bolo napísané meno ich „vyčarovaného“ chlapca.

Známa slovenská pranostika o dni Lucie tvrdí: „Aké bude počasie od Lucie po Štedrý deň, také bude i v nasledujúci rok od januára po december.“

Tomáš – vinšovačky a vianočné oblátky

Krátko pred vianočnými sviatkami oslavujú meniny Tomášovia, konkrétne 21. decembra. V tieto dni sa vinšovalo šťastie, zdravie, Božie požehnanie, úroda, svornosť, láska, úprimnosť – skrátka všetko dobré.

Deti chodili „s oceľou“ a vinšovali: „Doniesli sme vám ocele, aby ste mali hrnce celé, aby sa vám reťaze netrhali, kolesá nelámali…“ Posledný deň pred Vianocami následne roznášali malí chlapci a školáci po domoch na okolí vianočné oblátky, ktoré piekol rechtor. Ľudia im za ne platili malý peniažtek či grajciar, rechtorovi nezabudli pripojiť malú odmenu za jeho snahu.

Mikuláš, anjel a čert

Pomedzi Stridžie dni sa do kalendára významne zapísal aj deň sv. Mikuláša, ktorý sa oslavuje 6. decembra. V tento deň chodili chlapci a mladí muži po domoch oblečení za Mikuláša, anjela a čerta. V rodinách, ktoré mali aj deti, povedali krátky veršík, napríklad v znení: „Deti, ja som Mikuláš, modlite sa Otčenáš, pre dobré deti mám orechi a koláče, pre zlé deti iba korbáče.“ Detičky sa na túto výzvu pomodlili, zaspievali pesničku alebo recitovali básničku so sľubom, že budú dobré. Za odmenu dostali od sviatočných návštevníkov malý darček.

Snáď nehynúcim mikulášskym zvykom bolo čistenie čižiem, ktoré sa noc pred 6. decembrom vkladali od okien. Ráno boli naplnené balíčkami, ktoré najčastejšie obsahovali sušené slivky, jabĺčka, oriešky, veľmi ojedinele sladkosti v podobe cukríkov. Rodičia svojim radujúcim sa deťom hovorievali, že darčeky im za dobré správanie priniesol svätý Mikuláš.

Zimný slnovrat

V súvislosti s významnými decembrovými dňami nesmieme zabudnúť ani na Zimný slnovrat 21. decembra. V najkratší deň roku (nazývaný tiež Kračúň) naši dávni prekvia uctievali Slnko ako najvyššieho boha, ktorého poznali pod menom Svarog. Práve v tento deň malo Slnko dokončiť svoju nebeskú púť a zomrieť.

Čas pred Zimným slnovratom bol časom, kedy naši predkovia hodnotili celý predošlý rok a pritom sa zbavovali zlého – myšlienok, strachov či rôznych zlozvykov. Hádali, čo ich čaká za dverami nového roku, odpovede sa snažili vyveštiť a silou pozitívneho myslenia si prikláňali priazeň osudu na svoju stranu.  Oslavy tohto dňa boli skutočne veselé a bujaré, ľud tancoval a spieval, nosil rôzne masky, praktizoval obrady a rôzne kúzla.  Často sa usporadúvali bohaté hody, kde sa oslavovala sila života, návrat Slnka, radosť a hojnosť.

Mnoho zvykov starých Slovanov sa zachovalo dokonca do dnešných dní, medzi nimi napríklad hádzanie orechov do rohov, zbieranie imela, či vymetanie kútov. Podľa tradícií ide o staré kúzla a čary našich predkov. Mnohí doma vykonávali tzv. obrad badnjak, ktorý súvisel s kultom ohňa – mimoriadne dôležitým živlom v období treskúcej zimy. Obrad sa konal okolo polienka, ktoré bolo dopoly zbavené kôry a malo v sebe vyrezaný slnečný symbol. Toto polienko sa priložilo do veľkej obradnej vatry a nechalo sa od ohňa chytiť. Následne sa vytiahlo a uchovávalo doma pri ohnisku.

Ďalším tradičným zvykom starých Slovanov bol obrad uctievania živlu vody. Kto prvý na Kračúňa (najkratší deň v roku) vstal, nabral vodu zo studničky a ostatných ňou pokropil. Praktizoval sa aj obrad agrárnej mágie,  tzv. „Ovšeň“, kedy sa ľudia obsypávali zrnom. Toto šikovné kúzlo malo pomôcť k čo najskoršiemu prebudeniu prírody, teda k skorému príchodu jari a zabezpečiť bohatú úrodu.

Ako teda môžeme vidieť, naši predkovia naozaj silne vnímali prírodu a živly naokolo seba. Zahŕňali ich do svojho každodenného života skutočne magickými spôsobmi a zvykmi, ktoré si prirodzene prispôsobovali podľa ročných období a svojich potrieb.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: tnos.sk sashe.sk