Vianoce si bez nich už nevieme ani predstaviť! Viete odkiaľ pochádzajú vianočné svetielka?

Vianočné obdobie so sebou prináša tradície, ktoré sa nám s týmto sviatkom spájajú už mnoho rokov. Často krát pritom ani nevieme, odkiaľ pôvodne prišli. Akoby sa v našej kultúre objavili lusknutím prsta a my sme sa rozhodli si ich ponechať. Všetko však má svoju minulosť, dokonca aj žiarivé, trblietavé vianočné osvetlenie, ktoré bude nasledujúce týždne zdobiť všetky mestá a obce na Slovensku.

Ak by sme sa chceli dopátrať k tomu, kto ako prvý prišiel s nápadom ozdobiť si vianočný stromček, museli by sme zaloviť poriadne hlboko v histórii. Viaceré zdroje hovoria, že spolu s touto tradíciou sa začala rozmáhať aj vianočná výzdoba ako taká. Vrátane tradičného vianočného osvetlenia, ktoré je už neodmysliteľnou súčasťou sviatočných dní.

Luteránske a kresťanské zvyky

Mesiac december sa v minulosti nazýval aj najtemnejším mesiacom roku. Typickým zdrojom svetla v domácnostiach bol oheň. Prvé zmienky o vianočnom svetle prišli z Nemecka už v roku 1184. Ľudia oslavovali vianočné sviatky okolo slávnostného horiaceho polienka, ktoré symbolizovalo návrat slnka počas krátkych zimných dní. Mnoho ľudí verilo, že tento zvyk pomáha odvracať zlých démonov, ktorých povesti spájali s tmou.

Z horiaceho polienka sa po stáročia stal vianočný stromček, ohnisko sa premenilo na sviečky a z tohto magického spojenia postupom času zahoreli špeciálne sviečky aj priamo na vianočnom stromčeku. V polovici 18. storočia si osvetlením svoje vianočné stromčeky ako prví ozdobil nemeckí luteráni. Okrem klasických ozdôb začali siahať po spomínaných sviečkach, ktoré na vetvičky stromčekov prichytili roztopeným voskom alebo kúskom drôtu. Čoskoro sa táto činnosť stala pevne ukotvenou tradíciou, ktorá pravidelne prinášala do sviatočného obdobia radosť po celom svete.

Kresťania naprieč Európou si okrem vianočných svetielok dávali do okien svojich príbytkov sviečku, čím označovali svoj dom za kresťanský. Svojmu okoliu tak dávali vedieť, že sú u nich vždy vítaní pri spoločných oslavách ducha Vianoc.

Vianočné osvetlenie, ktoré poznáme dnes si muselo prejsť poriadne dlhou a chvíľami náročnou cestou. Jeho vznik bol ale veľmi žiadaný až nutný, keďže klasické sviečky prichytené na vetvičkách boli pomerne nebezpečné. Neraz sa rodiny počas pokojného sviatočného večera museli pasovať s menším alebo väčším požiarom. Zašlo to tak ďaleko, že v roku 1908 poisťovne odmietali zúfalým občanom preplácať požiare, ktoré zapríčinili nevinne sa tváriace vianočné ozdôbky.

Prvé vianočné osvetlenie

Prvé verejné vianočné osvetlenie prišlo na svet až v roku 1880. O jeho vznik sa zaslúžil Thomas Edison, ktorý ho umiestnil na ulicu pred svoje laboratórium v Menlo Park. Do histórie sa tak zapísal ako prvý človek, ktorý umiestnil vianočné dekoračné osvetlenie mimo vianočného stromčeka. Okoloidúci a dokonca cestujúci vo vlaku sa mohli jeho krásnym výmyslom kochať každú noc.

Podľa istého článku z denníka New York Times však Edison výzdobu rozvešal za jedným veľmi konkrétnym účelom. Svetelnými reťazami ozdobil cestu od blízkej železničnej stanice až po dvere svojho laboratória kvôli najvyšším predstaviteľom New Yorku. Tí ho mali poctiť svojou návštevou. Za týmto účelom použil údajne až 290 žiaroviek, ktoré okolie zahaľovali do mäkkého a jemného svetla. Z daného článku nijako nevyplýva, že by si Edison spájal toto osvetlenie so samotnými Vianocami. Aj napriek tomu nimi ale vytvoril krásnu sviatočnú atmosféru, ktorá sa pomaly začala rozmáhať aj ďalej.

Prvé svetelné reťaze stáli niekoľko stoviek dolárov

Následne stačili dva roky, aby sa vynálezca Edward H. Johnson, ktorý bol zamestnancom pána Edisona, postaral o sériovú výrobu vianočných svetlených reťazí. Takýmto spôsobom si doma ozdobil aj svoj vianočný stromček. No a ako správny amatérsky nadšenec, aj on sa chcel o svoj nový výmysel podeliť. Na obhliadku si teda pozval novinárov, ktorí vydali krátke správy pre periodiká Detroit Post a Tribune. O necelé dva roky priniesol denník New York Times reportáž o výnimočnom vianočnom stromčeku pána Johnsona, ktorý potešil najmä jeho deti. Autor príspevku sa pritom venoval aj technickej stránke svetelnej reťaze – vyzdvihol farebnú postupnosť žiaroviek či otáčanie samotného vianočného stromčeka za pomoci dynama.

Každá zo svetelných reťazí, ktorá vznikla vďaka pánovi Johnsonovi mala údajne 80 malých elektrických žiaroviek v modrej, bielej a červenej farbe. Touto očarujúcou novinkou si však svoje príbytky mohli vyzdobiť len zámožní obyvatelia. Cena jednej svetlenej reťaze sa pohybovala na úrovni 300 dolárov, čo by dnes predstavovalo približne 8 500 eur.

Väčšina rodín teda naďalej zostávala pri tradičných ozdobách. Svoje stromčeky si ozdobovali klasickými sviečkami a to aj napriek rizikám, ktoré prinášali. Aby sa predišlo náhodným a nechceným požiarom, sviečky sa zapaľovali iba na niekoľko minút, čo si v dnešnej dobe vieme len veľmi ťažko predstaviť. V takmer každej domácnosti sa pritom pod stromčekom nachádzalo aj vedro s vodou alebo pieskom, aby bolo možné prípadný požiar čo najrýchlejšie a najefektívnejšie uhasiť. Stromčeky sa spravidla stavali priamo pred okno, aby boli viditeľné zvonka – ak niekto z ulice uvidel požiar, prišiel často nič netušiacu rodinu varovať.

Z tradície sa stali preteky

Kvôli privysokým cenám za nové vianočné osvetlenie netrvalo dlho, než prišli prvé snahy o vytvorenie cenovo dostupnejšej verzie. Cieľom bolo, aby si bezpečné osvetlenie mohli dovoliť aj obyčajní a menej bohatí obyvatelia. Výdavky totiž nekončili len pri samotnej kúpe. Ak kupujúci nebol zdatným znalcom elektriny, musel si na zapojenie zavolať elektrikára. Ten ich ručne namontoval a zapojil za zhruba 2 000 dolárov.

Počas nasledujúcich rokov sa mnoho spoločností pretekalo v tom, kto dokáže prispôsobiť a predávať vianočné osvetlenie, ktoré by kupujúcemu nevyprázdnilo peňaženku. Úspechy si v tejto oblasti pripísala spoločnosť GE (General Elektric), ktorá  v roku 1903 prišla s prvým káblovým setom svetielok. Balenie obsahovalo aj podrobné inštrukcie na zapojenie a prípadnú výmenu žiaroviek.

Vymyslel ich dospievajúci chlapec

Svetelné reťaze, ako ich poznáme dnes, prišli na trh v roku 1917 na podnet tínedžera Alberta Sadacca. Inšpiroval sa správou v novinách, ktorá hovorila o požiari domu – ten vznikol kvôli sviečke na vianočnom stromčeku. Mladý a mimoriadne ambiciózny Albert presvedčil svoju rodinu, aby investovala do výroby nového produktu. Neskôr spolu s bratmi založili spoločnosť, ktorej náplňou práce bola výroba vianočného osvetlenia.

S rokom 1920 prišlo aj prevratné používanie termostatových technológií vo vianočnom osvetlení – dovtedy iba staticky svietiace reťaze dokázali zrazu blikať. Zásluhu na tom mal maličký železný pásik priamo v žiarovke, ktorý sa po nahriatí ohol. Tým prišlo k prerušeniu elektrického obvodu a žiarovka zhasla. Keď tento pásik následne vychladol a znova sa vystrel, žiarovka sa rozsvietila.

V roku 1925 existovalo už 15 spoločností, ktoré vlastnili práva na výrobu vianočného osvetlenia. Všetky sa spojili do spoločnosti NOMA Electric Corporation a týmto krokom vytvorili najväčšiu výrobňu vianočných svetielok.

V 60. rokoch minulého storočia boli svetelné reťaze už bežným tovarom. Prišli v mnohých obmenách a variantoch v tvaroch žiaroviek, vo farbách, dĺžke svetelnej reťaze a podobne. Ten najväčší ošiaľ ale prišiel až vtedy, keď sa na trh dostali vodotesné svetielka. Dnes už na pultoch predajní nájdeme skutočne obrovské množstvo tohto tovaru, ktorého veľká väčšina je aj cenovo dostupná a najmä bezpečná.

Podľahol aj prezident

Stále populárnejšie vianočné osvetlenie učarilo aj najmocnejšiemu mužovi Ameriky, ktorý pomohol rozšíriť ich vzrastajúcu popularitu. Calvin Coolidge, 33. prezident Spojených štátov sa v roku 1923 rozhodol veľkolepo vyzdobiť Biely dom. Na Štedrý deň sa vianočný stromček pred vchodom rozžiaril na bielu, červenú  a zelenú. Až 2 500 svetielok tak vytvorilo nádhernú sviatočnú atmosféru, ktorá sa zapísala do prezidentskej histórie. Rozsvecovanie „národného“ vianočného stromčeka sa pred Bielym domom koná každé Vianoce.

Vianočné svetielka v slovenských uliciach

Ani mestá či obce Slovenska nie sú výnimkou, a preto sa v predvianočnom období takisto už pravidelne zaľahujú do čarokrásnej výzdoby. Svetielka nám robia príjemnú spoločnosť na námestiach, ale aj pozdĺž jednotlivých ulíc.

Do vianočného šatu sa zahalili aj mestá Komárno a Nové Zámky. Mestá svojich obyvateľov už tradične potešili žiarivou výzdobou, ktorá pripomína nezadržateľne sa blížiace najkrajšie sviatky v roku. Zatiaľ čo mesto Komárno svetielka zapálilo s príchodom prvej adventnej nedele, Nové Zámky sa už klasicky rozžiarili až s príchodom Mikuláša.

Foto a text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: emos.sk vedanadosah.cvtisr.sk krytina.sk