Večná pripomienka smrti – morové stĺpy nájdeme už stovky rokov naprieč celou Európou

Smutne známe morové – niekedy aj cholerové – stĺpy, ktoré nachádzame v centrách mnohých slovenských miest, sú do kameňa vytesanou pripomienkou toho, že smrtiace epidémie tvorili skutočne dlhodobú súčasť života našich predkov. Prichádzali v lokálnych, niekedy aj celoeurópskych vlnách a brali so sebou životy mnohých, ktorých po ceste stretli. Nebolo vôbec ojedinelé, ak epidémia na nejakom území vypukla po prírodnej katastrofe, zničujúcej vojne či období neúrody a hladu.

História výstavby morových stĺpov siaha až do obdobia starého Ríma. Postupom času sa tieto stavby rozšírili po takmer celej Európe. Dnes ich môžeme nájsť v stovkách miest, spravidla na námestiach. Ich neodmysliteľnou súčasťou sú podobizne svätcov, ktorí ľuďom prinášali pocit ochrany v najťažších časoch.

Hlavnou úlohou morových stĺpov je mestá chrániť a zároveň pripomínať hrozivé epidémie, ktoré územím Európy v minulosti prehrmeli. Do miest sa síce prikradli nepozorovane a potichu, no ich prítomnosť a odchod už bol sprevádzaný plačom a nárekmi chorých, zomierajúcich aj žialiacich.

Tradícia morových stĺpov v Uhorsku

Tatárske vpády z obdobia 13. storočia priniesli na naše územie mnoho skazy. Už v tejto dobe sa Uhorskom šírili nákazy rôznych chorôb, ktoré tu mali priam dokonalé podmienky. Krajina bola po krutých bojoch plná rozkladajúcich sa mŕtvol, ktoré čoskoro priniesli smrteľnú skazu na obyvateľov, ktorým sa podarilo prežiť besnenie východných barbarov. Ľudia začali húfne podliehať nákaze.

Práve z tohto utrpenia sa začala v Uhorsku rodiť silná mariánska úcta a Panna Mária sa stala uctievanou pomocnicou kresťanov, ktorých mala chrániť od smrtiaceho moru. Postupom času sa táto úcta odrazila práve v stavaní tzv. morových stĺpov, ktoré často niesli aj meno mariánske stĺpy. Tieto stĺpy však môže široká verejnosť poznať aj pod menom Trojičné stĺpy – veriaci ľud ich zasväcoval Najsvätejšej trojici.

Svätí ochrancovia

Morové stĺpy možno ľahko identifikovať práve podľa sôch svätcov, ktorých zachytávajú. Najčastejšie na ich vrchole nájdeme Svätého Rocha – vysoký muž v kňazskom rúchu so psom. Podľa legendy bol ľuďom počas morovej epidémie veľmi nápomocný a sám sa uzdravil vďaka silnej viere a svojmu psovi, ktorý mu počas choroby nosil chlieb. Často zobrazovaný je Svätý Šebastián – patrón lukostrelcov a umierajúcich. Zväčša býva pripútaný k stromu a prebodnutý niekoľkými šípmi.

Ďalšími zobrazenými svätcami sú Svätý František Xaverský, ktorý dokázal uzdravovať či dokonca kriesiť mŕtvych, a milánsky arcibiskup Svätý Karol Boromejský, ktorý bol tiež známy svojou neúnavnou pomocou chorým a umierajúcim.

Medzi často zobrazované svätice a záchrankyne pred morom patrí Svätá Barbora – patrónka baníkov, delostrelcov i umierajúcich, zobrazovaná s vežou. Ďalšou je patrónka proti epidémiám Svätá Rozália – často ju vidno v podobne umierajúcej ženy v jaskyni. Na mnohých morových stĺpoch nájdeme aj podobizeň Svätého Floriána, ochrancu hasičov s vedrami vody.

Mor v Uhorsku

Morová epidémia, ktorá sa na naše územie dostala z Východu v roku 1347, pripravila o život približne štvrtinu až polovicu populácie Európy. Nevyhla sa ani územiu Uhorska, hoci naproti západnej Európe sa šírila o niečo miernejšie.

Silnejšie vlny morovej epidémie priniesli do Uhorska až turecké vojská, ktoré spolu s obyvateľmi Turecka patrili medzi hlavných šíriteľov smrteľnej choroby v Strednej Európe. Zamorili celý Balkán a v pravidelných intervaloch prinášali ochorenie aj na naše územie. Silné morové epidémie u nás zúrili v roku 1454 a neskôr aj medzi rokmi 1482 až 1484.

Mor s menšími prestávkami sužoval Uhorsko takmer štyri storočia. Veľmi podobne na tom ale bol aj zvyšok Európy. Na území dnešného Slovenska sa takáto epidémia vyskytla minimálne dvakrát za storočie. Najťažšie skúšanými boli veľké mestá ako Trnava (v rokoch 1562 a 1586 prišla kvôli moru o značný počet mešťanov) či Bratislava, banské mestá na strednom Slovensku, či Košice na východe.

Zázrak uprostred najtemnejších dní

Najväčšia morová vlna prišla na Slovensko až v 18. storočí. Približne v roku 1709 sa znova vyskytol v Košiciach a v roku 1710 už pustošil Trnavu. Postupne sa tak dostal do celého Slovenska. Bohatí ľudia aj so svojim majetkom utekali na vidiek, chudobní húfne zomierali v uliciach miest.

Ľudia sa pod ťarchou zúfalstva a strachu obracali na Pannu Máriu. Bohorodičku prosili o záchranu a ukončenie smrtiacej epidémie. Do dejín sa nezmazateľne zapísala pomoc Panny Márie Trnavskej z roku 1710. Všetci zdraví obyvatelia mesta sa 21. 11. zišli v Dóme sv. Mikuláša i okolo neho, kde spoločne prosili o milosť. Po prosebnej pobožnosti sa vydali s procesiou rovno do ulíc mesta. Milostivý odkaz Panny Márie pritom niesli na nosidlách. Podľa dobových záznamov prestal mor miestnych zabíjať ešte v predpoludňajších hodinách toho istého dňa. Od tej doby sa v Trnave každoročne konár Novéna na počesť Panny Márie.

Za podobný zázrak sa určite modlili aj obyvatelia iných slovenských miest, kde si mor vypýtal privysokú daň. Počet obyvateľov niektorých miest totiž drasticky klesol až o jednu tretinu. Morové stĺpy tieto náročné časy pripomínajú napríklad v Bratislave, Banskej Štiavnici, Kremnici, Nitre, Prešove či Žiline. Uchránené však neboli ani menšie mestečká – aj Senec, Skalica, Nové Zámky či Komárno majú svoju večnú spomienku na temnú pliagu.

Kamenný pamätník moru v Komárne

Morový stĺp z juhoslovenského mesta Komárno, tiež známy ako Trojičný stĺp, bol na námestí naproti radnici postavený v roku 1715 – ide o najstaršie verejné súsošie v meste, postavené na mieste bývalého trhoviska. Príbeh jej vzniku a významu však siaha do rokov pred smrtiacou morovou epidémiou.  

Počas Rákocziho vojny sa Komárno ocitlo v niekoľkých náročných situáciách. Rakúske vojská boli rozmiestnené na hrade a Kuruci sa ocitli na okraji mesta. Delá hradu boli namierené smerom na mesto pre prípad, že by sa brány Kurucom otvorili. Obyvatelia v tejto neľahkej situácii vyhlásili, že ak sa mestu podarí uniknúť vojnovej skaze, na trhu postavia oslavnú sochu Najsvätejšej Trojice.

Počas bojov o nezávislosť mesta nebol čas na vyrábanie sochy, takže jej osadenie sa odložilo. Potom však prišla pre mesto ďalšia veľká rana – v roku 1710 zaklopal na brány ďalší nepriateľ. Tentokrát to bola neslávna čierna smrť. Postupne pribúdalo dní, kedy chorobe v meste podľahlo aj vyše 50 ľudí.

Práve tieto chvíle hrôzy prinútili Istávana Cserkóa, farára z kostola sv. Ondreja, zájsť za mestskou radou. V dobrej viere ich presviedčal, aby obnovili dávno daný sľub a osadili sochu Najsvätejšej Trojice. Žiadal dokonca aj postavenie kaplnky za mestom pri Bratislavskej bráne. Malo ísť o znak zmierenia nebies.

Hoci mor v meste úradoval „len“ necelé dva roky, o život pripravil niekoľko tisíc obyvateľov. Bezprostredne po doznení morovej pandémie sa na starom mestskom trhovisku objavila dočasná drevená podoba sochy Najsvätejšej Trojice. Základný kameň sochy, ktorý na námestí nájdeme do dnešných dní, položil vodca jezuitov až 2. 2. 1714. Dokončiť sochu trvalo ešte celý nasledujúci rok.

Na vrchole možno nájsť umiestnené súsošie sv. Trojice a korunováciu Panny Márie. Pred podstavcom sa nachádza kľačiaci reliéf sv. Karola Boromejského. Na podstavci miesto zaujalo päť sôch svätých v ľudskej veľkosti, vytesaných z posväteného kameňa – sv. Anton, sv. Sebastián, sv. Rozália, sv. Roch a sv. František Xaverský. Ku každému svätcovi je na obrube podstavca vyrytý latinský hexameter s chronogramom.

Morové stĺpy na západe

Ako sme už vyššie avizovali, morové stĺpy možno nájsť v mnohých slovenských mestách. Hoci ich úloha bola rovnaká, vzhľadovo sa často líšia – napríklad materiálom, veľkosťou a spôsobom výzdoby. Pre historikov a nadšenú verejnosť však dodnes prinášajú zaujímavé a zároveň srdcervúce príbehy našich predkov, ktorí museli prežiť pohromu, aby sme sa my dnes mohli týmito stĺpmi „kochať“.

Nové Zámky

Významným mestom južného Slovenska sa mor prehnal aj v roku 1740. Po skončení moru sa obyvatelia mesta zjednotili a dali z vápenca vybudovať Trojičný stĺp, ktorej výstavba bola dokončená až v roku 1749. Skupina umeleckých barokových sôch je bohato zdobená dobovými prvkami, ktoré krásne ukazujú dobové štandardy pre vtedajšie sochárske umenie. Socha bola počas svojej stáročnej existencie niekoľkokrát presunutá, reštaurovaná a vysvätená. Svoj súčasný domov má už mnoho rokov na hlavnom námestí naproti Kostolu Povýšenia svätého Kríža.

V strede stĺpu, zdobeného rastlinnými motívmi, stojí podobizeň Nepoškvrnenej Panny Márie na zemeguli obklopenej hadom. Po stranách podstavca stoja sochy troch svätých – Šebastiána, Rocha a Jozefa. V strede podstavca za železnou mrežou leží socha svätej Rozálie.

Kolárovo

Slovensko v 19. storočí potrápila aj silná epidémia cholery a stala sa akýmsi nástupcom moru. Za obete padli najmä ľudia chudobní, zle živení, dlhodobo chorí či slabí. Choroba sa nevyhla ani Kolárovu, čo vieme aj vďaka dobovým zápiskom Jána Csernóa, ktorý tu pôsobil ako miestnych chirurg. Iba počas jedného mesiaca zaznamenal 229 úmrtí.

Niekedy medzi rokmi 1831 až 1832 vyrástol v Kolárove ozdobný stĺp, ktorý pripomína tragické úmrtia miestnych ľudí na toto zákerné ochorenie. Stĺp Najsvätejšej Trojice či Trojičný stĺp stojí na pôvodnom mieste v kostolnom parku.

Levice

Z kameňa vytvorený Trojičný stĺp nechal v meste roku 1777 umiestniť Ján Huszár, obyvateľ Levíc. Miestny morový stĺp má na vrchole súsošie, ktoré znázorňuje korunovanie Panny Márie. Tvoria ho sediace postavy Boha Otca držiaceho zemeguľu a Ježiša Krista božieho Syna s krížom v rukách. Boh, Duch Svätý je znázornený v podobe holubice – pred Trojicou kľačí Panna Mária. Na sokli stĺpa s pôdorysom rovnoramenného kríža pôvodne stáli štyri sochy svätcov – Sv. Sebastián, Sv. Ján Nepomucký, Sv. Ján Krstiteľ a Sv. Rochus.

Socha počas mnohých rokov podľahla vonkajším vplyvom a jej stav sa neustále zhoršoval. Najhoršie na tom bolo torzo stĺpa, ktoré si od 50. rokov 20. storočia zachovávalo nezmenenú podobu. Na fotografiách z roku 1970 už boli na podstavci prítomné len sochy prvých dvoch menovaných svätcov. Sv. Ján Nepomucký na svojom pôvodnom mieste nezostal. Historická pamiatka sa však vďaka snahe občanov a občianskemu združeniu Patrimonium servandi podarilo zachrániť.

Kamenní svedkovia víťazstiev nad smrtiacimi epidémiami dodnes stoja v mnohých slovenských aj európskych mestách. Sochárske umenie doby minulej jedinečným spôsobom zachytilo pocity beznádeje, strachu a smrti, ale rovnako pocity hlbokej nádeje, úcty a viery v lepšie zajtrajšky. Morové stĺpy sú tak večnou pripomienkou toho, že aj najhoršie pohromy majú svoj koniec.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: christianitas.sk dromedar.zoznam.sk infoglobe.sk rrakn.sk visitdanube.eu felvidek.ma mylevice.sme.sk visitkremnica.com sorger.sk kosice.sk