Rímsky cisár, zakopaný poklad, zázračný dážď či dievča z bankovky. Ktorá obec je skutočným rajom legiend?
Rovno niekoľko legiend sa viaže k mohutnému opevneniu, ktoré v minulosti chránilo juhoslovenskú obec Bíňa. Archeológovia toto miesto už mnoho rokov označujú za raj plný záhad, ktoré ešte len čakajú na svoje odhalenie. K histórii obce sa totiž viažu mená kráľov, cisárov, Avarov a dokonca niekoľko zázrakov.
Obec Bíňa sa stala významnou už počas rímskej nadvlády. Na príkaz cisára Marca Aurelia tu vyrástol vojenský tábor – stopy po ňom možno v obci nájsť až dodnes. V roku 173 tu cisár pri príležitosti ťaženia proti Kvádom strávil pomerne dlhý čas. Kráľ Sv. Štefan toto územie napokon daroval Bynnovi, synovi svojho rytiera Hunta. Práve po ňom obec prevzala aj svoje meno, hoci v minulosti sa delila na Malú a Veľkú Bíňu. Na prelome 18. a 19. storočia sa spojili a vytvorili dnes známu obec Bíňa v okrese Nové Zámky.
Priam obrovské obranné valy ešte z čias pred vládou Ríma sa aj napriek búrlivým udalostiam minulosti zachovali až dodnes. Už síce nie vo svojej pôvodnej podobe, ale stále hrdo pripomínajú svoje poslanie. Podľa mnohých záznamov boli vyhotovené Barbarmi, no je možné, že ich služby využívali aj samotní Rimania.
Ideálny domov
Dejiny obce Bíňa siahajú hlboko do minulosti. Do dnešného dňa je významnou pre svoje strategické umiestnenie na pravom brehu rieky Hron a v blízkosti toku Váhu. Práve všeobecne dobré podmienky, prírodné prostredie a križovatka dôležitých obchodných ciest pôsobili veľmi lákavo už niekoľko storočí dozadu. Mnoho ľudí sem prichádzalo začať úplne nový život.
Hradisko ležalo na vyvýšenej terase, ktorá dominovala okoliu. Samotnú pevnosť tvorili tri samostatné valy, ktoré objímali areál s rozlohou až 107 hektárov. Ten bol od východnej stany, smerom od vôd Hrona, chránený strmým svahom. Pôvodné ochranné valy boli postavené čisto z hliny. Pri práci nebolo použité žiadne drevo ani kameň. Z vonkajšej strany bola obec navyše zabezpečená priekopami o šírke aj 8 až 10 metrov.
Dnešná zachovaná výška valov je 8 až 9 metrov nad úrovňou okolitého terénu. Na hradisku, v areáli vnútorného valu, stojí rotunda zasvätená Dvanástim apoštolom. Práve v jej okolí boli za posledné roky odkryté viaceré hroby ešte v čias Veľkej Moravy. Dominantou areálu je dvojvežový kostol Panny Márie, ktorý bol súčasťou premonštrátskeho kláštorného komplexu postaveného niekedy okolo roku 1217. Z kláštora sa zachovali len základy pri západnej stene kostola.
Ťažko skúšaná a legendami opradená
Malá obec bola v dávnej i bližšej minulosti viackrát kruto skúšaná rôznymi vojnovými udalosťami. Počas tureckých vojen bola nepriateľom takmer úplne zrovnaná so zemou. Neskôr ju plienili aj vojská zo susedného Poľska. Vydýchnuť si nemohla ani počas druhej svetovej vojny, keďže neďaleko na Hrone niekoľko mesiacov prebiehali ťažké boje.
K vzniku Bíne sa viaže mnoho legiend, ktoré sú vďaka ústnemu či písomnému tradovaniu zachované do dnešných dní. Niektoré príbehy sú len fiktívnymi rozprávkami, ale nájdu sa aj také, ktoré prekypujú pravdou a dodnes nedajú vedcom spať. Mnoho legiend sa spája na vyššie spomínané opevnenie – to je už mnoho rokov veľkou archeologickou záhadou. Veľkej obľube sa tešia aj pozostatky rímskeho vojenského tábora, kde cisár Marcus Aurelius písal svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému.
Okrem iného sa tu mal odohrať aj istý zázrak. Práve v tomto tábore mal napršať zázračný dážď, ktorý vysilené a vysmädnuté vojenské légie zachránil pred istou smrťou. Vymodliť si ho mali prví kresťania v rímskom vojsku. Podľa vedcov ale ide o vymyslený príbeh, nie reálne dokázateľné fakty. V podobne fiktívnom duchu sa má niesť aj legenda, ktorá hovorí o staviteľoch opevnenia – obec by zaň údajne mala ďakovať Keltom či Avarom. Hoci však ide o vymyslený príbeh, valy sú ešte aj dnes známe ako avarské.
Zakopaný poklad a pasovanie za rytiera
Pri zázračnom daždi a staviteľoch opevnenia sa legendy z Bíne ani náhodou nekončia! Nezabudnuteľným sa stal aj príbeh Hunov, ktorý mali práve na území obce zakopať cenný poklad. Do zeme v hlinenom hrnci ukryli až 108 zlatých mincí, ktoré im Byzantská ríša posielala ako tribút za neútočenie. Na tento cenný artefakt sa podarilo natrafiť úplne náhodne až v roku 1964. Zlaté mince si dodnes držia prvenstvo naprieč celou Európou. Poklad je zaznamenaný ako najrozsiahlejší nález zlatých mincí z 5. storočia.
Podľa farára Ondreja Nagya mal byť v Bíni svätý Štefan oficiálne pasovaný za rytiera. „Budúci uhorský kráľ údajne práve odtiaľto vychádzal do boja proti Kopáňovi pri sporoch o trón,“ povedal Nagy v rozhovore pre portál teraz.sk.
S Bíňou sa spája aj meno ďalšieho uhorského kráľa. Svätý Ladislav tu údajne zachránil život svojmu vojsku, keď do zeme zabodol svoj meč a spod neho vytryskla voda, ktorá napojila smädných vojakov. Takzvaná Svätá studnička sa tu nachádza dodnes. „Na dolnom Pohroní to je vlastne jediné pútnické miesto, ktoré sa nachádza v údolí vonkajšieho prstenca toho takzvaného avarského valu,“ povedal farár Ondrej Nagy.
Nevšedný príbeh mladej dievčiny
K ďalším legendárnym, ale pravdivým príbehom patrí aj ten o živote mladej Valérie Rudasovej. Všetko sa začalo na Veľkonočnú nedeľu roku 1939, kedy do Bíne pricestoval Kálmán Moskó, známy umelecký maliar a grafik z Budapešti. Jeho pozornosť upútal krásny miestny kroj, ktorý mala na sebe oblečený ešte krajšia dievčina. Obe nádhery si zvečnil na fotografii a neskôr film vyvolal v Budapešti. Kálmán zostal zo 16-ročnej Valiky Rudasovej úplne očarený. Rozhodol sa teda napísať riaditeľovi miestnej základnej školy, kam Valika chodila, a poprosiť ho, aby sa dohodol s jej rodičmi. Chcel totiž namaľovať jej portrét.
Po súhlase rodičov sa maliar ešte pred koncom roka do Bíne vrátil. Pobudol tam presne 2 týždne, pričom maľovaním strávil údajne až 23 hodín denne. Obyčajným maľovaným portrétom to však neskončilo. Valikina tvár sa už o rok neskôr objavila na novej maďarskej bankovke v hodnote 2 pengő. V roku 1941 dostala dievčina od Maďarskej národnej banky skutočne krásnu odmenu za zapožičanie svojej tváre – poslali jej sumu 1 000 pengő. Pre rodinu to bola skutočne veľká vec, mohli si konečne zadovážiť vytúžený nábytok do obývačky. Ako zaujímavosť treba ešte dodať, že portrét Valérie Rudasovej sa neskôr v roku 1945 objavil ešte na devalvovanej bankovke v hodnote 100 000 pengő a o rok neskôr ešte na ďalšej papierovej bankovke.
Ako teda môžeme vidieť, dejiny malej obce sú skutočne bohaté a veľkolepé. Kto vie, koľko podobných legiend a príbehov sa k nám ani nikdy nedostalo, pretože sa na ne počas dlhých stáročí úplne zabudlo. Možno sú dejiny Bíne ešte omnoho unikátnejšie.
Text: Bc. Stella Hamranová
