Mladá lukostrelkyňa z Hurbanova: Najviac ľudí vidí lukostreľbu ako exotický šport

Aké záľuby môže mať jedno 17-ročné dievča? No predsa lukostreľbu! Áno, keď ste sa teraz pozastavili, tak presne to bolo naším zámerom. Lukostreľba jednoznačne nepatrí medzi bežné športy a to si uvedomuje aj mladá Cynthia Házelmayerová z Hurbanova. Ako sa teda mladé dievča dostalo k tomu, že bude strieľať na imitácie zvierat v životnej veľkosti vo voľnej prírode? Toto je jej príbeh!

Keď som sa dopočula o lukostrelkyni Cynthii, tak som si predstavila robustnú svalnatú amazonku, ktorá v prírode azda aj býva. Prekvapila ma skutočnosť, že ide o moderné mladé dievča, ktoré našlo popri štúdiu na SOŠ Hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch svoju vášeň aj v jednom netradičnom športe, ktorého história sa datuje až do čias 16. storočia pred naším letopočtom. Odvtedy sa toto praktické lovecké a vojenské umenie pretransformovalo do športového odvetvia, ktoré má svoje čestné miesto aj na Olympijských hrách.

Amazonka z Hurbanova

Ale ako sa mladá stredoškoláčka dostala k tomuto, dnes už exotickému športu? „Dá sa povedať, že som s tým začala celkom náhodou. Na začiatku 9.triedy na základnej škole sa otváral nový krúžok pod vedením Juraja Sviteka a Rudolfa Michalčíka, ktorý vzbudil u mňa záujem. V tom období som už piaty rok hrala hádzanú, ale mala som problémy s kolenami, takže to bolo tak, že skúsim a veď uvidíme ako ďalej.“ Cynthia do toho nešla sama, zásluhu na jej účasti má aj jej najlepšia kamarátka Lucia a ďalší priatelia. Nakoniec zostali len ony dve a pridali sa kLukostreleckému združeniu Zlatý jeleň a chodia spolu takmer na každú súťaž. „Za svoje začiatky sa musím poďakovať aj p. Csontos Imrichovi, ten mi veľa pomohol so zručnosťou, zvládnutím prvotných ťažkostí a podporoval v stresových situáciách,“ hovorí na úvod mladá športovkyňa. Cynthia sa rozhodla pre nie hocijakú lukostreľbu, ale pre 3D lukostreľbu. 3D lukostreľba je lukostrelecká aktivita pri ktorej sa strieľa na 3D terče, ktorými sú zvieratá v životnej veľkosti zo špeciálneho materiálu a s vyznačenými zónami zásahu. Je to vlastne simulovaný lov lukom, niečo ako poľovačka lukom. Pri športe sa používajú rôzne druhy lukov. Cythia má takzvaný longbow. Longbow vychádza z anglického dlhého luku a strieľa sa drevenými šípmi. „Strieľam pomerne rýchlo, takže na komentároch od fotografov typu: Ani som ťa nestihol odfotiť, sa už len pousmejem,“ hovorí s úsmevom mladá športovkyňa.

Zo záľuby na prvé súťaže

Cynthia ide ako víchor a za krátky čas sa môže pochváliť viacerými víťazstvami, má za sebou aj jeden veľký úspech. „Napriek tomu, že som súťažne začala strieľať len vlani, tak môj doterajší najväčší úspech bol jednoznačne 1.miesto na Majstrovstvách Slovenska a to, že moja najlepšia kamarátka stála vedľa mňa na stupni víťazov.“ Nedávno sa Cythia zúčastnila aj finálového kola Južnej Päťky, odkiaľ si odniesla zlatú a striebornú medailu a tiež 3D West-cupu, kde sa rovnako môže pochváliť prvým miestom aj v rámci vyhodnotenia série. „Okrem toho sa konajú aj menšie medziklubové súťaže, ktoré sú spestrené o zaujímavé pohyblivé terče, kde ide naozaj niekedy o šťastie a šikovnosť.“ Ale lukostreľba nie je len o šťastí, je potrebná aj fyzická zdatnosť a logika. „Povedala by som, že človek nemusí mať žiadne nadprirodzené schopnosti aby sa to naučil, ale jedna vec je istá: mať dlhé ruky a silný chrbát je veľkou výhodou. Keď má niekto dlhé ruky, vie natiahnuť luk oveľa viac ako niekto s kratšími rukami, a čím viac je luk natiahnutý, tým je silnejší. Čím je silnejší, o to je rýchlejší a presnejší šíp.“ Cynthia tiež dodáva, že lukostreľba je vhodná na rozvíjanie sebakontroly, nakoľko je potrebné sústredenie a podľa jej slov je veľkou výhodou aj trénovanie v prírode.

„Na komentároch od fotografov typu ,ani som ťa nestihol odfotiť,´ sa už len pousmejem.“

Rodinné hobby

Cynthia a jej rodina doslova žijú a dýchajú týmto športom. Na lukostrelecké súťaže chodí aj jej nevlastný otec a jej mama im fandí v prvých radoch. Dôkaz ich oddanosti k tomuto športu je badateľný nie len vo výsledkoch na popredných miestach, ale aj v skutočnosti, že sa spoločne podieľajú na výrobe niektorých prvkov, ktoré sú pre Cynthiu potrebné. „Luk sme kupovali v Trnovci  nad Váhom, ale moje šípy sú už vyrábané na mieru. Náčrt dizajnu som si nakreslila sama, s realizáciou mi pomohol môj nevlastný otec, ktorý mimochodom strieľa tiež, ale najväčšiu zásluhu má na tom náš riaditeľ lukostreleckého združenia Zoltán Csontos. Okrem toho pomôcky ako tulec, chránič predlaktia a rukavice sme si vyrobili sami.“ Ale ako vidia lukostreľbu cudzí ľudia? „Popravde najviac ľudí vidí lukostreľbu ako „exotický“ šport a nevedia o tom skoro nič. Preto je ich výraz tváre neoceniteľný, keď im začnem vysvetľovať, že tie luky môžu byť veľmi nebezpečné.“

Cynthia jednoznačne nechce zaspať na vavrínoch a do budúcna má veľké plány. „Budúci rok by som sa chcela pokúsiť o majstrovstvá sveta, ktoré budú v Slovinsku. Uvidíme či sa podarí získať nejakých sponzorov, ale dovtedy mám ešte pred sebou veľa iných súťaží.“ Mladej športovkyni okrem luku sadne do rúk aj štetec a ceruzky. Popri lukostreľbe rada kreslí a maľuje na plátno, snaží sa hrať na gitare a novinkou v jej živote je aj čítanie kníh v anglickom jazyku.

„Strieľam za klub Zlatý jeleň Hurbanovo a povedzme tak, že každá chvíľa s nimi je príbeh sám o sebe. Sme super tím, od detí až po veteránov, ktorý drží spolu a pomáhame si navzájom. Sme vlastne ako jedna veľká rodina.“ Cynthia jednoznačne zažije aj ďalšie príjemné chvíle v príjemnom kruhu blízkych v Hurbanove. „Tu nejde len o víťazstvo, ale aj o zábavu a spoznávanie nových ľudí a kamarátov. A to môžem len potvrdiť. U nás v Hurbanove je možnosť vyskúšať si lukostreľbu na rôznych mestských akciách, tak jednoznačne treba prísť.“

(Bianka Pontyová)