Milovník vesmíru a vynálezca astronomických prístrojov. Čomu všetkému zasvätil svoj život zakladateľ hurbanovskej hvezdárne?

Uznávaný vedec, matematik a fyzik Mikuláš Konkoly-Thege sa narodil do šľachtickej rodiny v uhorskej Pešti roku 1842. Svoje detstvo však strávil v Starej Ďale, ktorú dnes poznáme pod menom Hurbanovo. Záujem o prírodné vedy a techniku začal prejavovať už v mladom veku, najmä počas štúdia na strednej škole.

Mal iba 15 rokov, keď sa mu podarilo úspešne zostrojiť jeho prvý parný stroj. Prirodzené predpoklady, talent a hlavne neutíchajúci hlad po vedomostiach ho doviedli k štúdiu fyziky a matematiky v Budapešti. Popritom sa však venoval aj štúdiu chémie. V roku 1862 sa z neho v Berlíne stal doktor práv. Počas svojho štúdia tu však aktívne navštevoval aj odborné prednášky z meteorológie a astronómie. Znova tak poukázal na svoje rôznorodé záujmy a túžbu po čo najkomplexnejšom vzdelaní.

Všestranne nadaný

Okrem akademickej pôdy sa mu darilo aj inde – získal diplomy lodného kapitána a rušňovodiča. Doma sa cítil aj za klavírom, na ktorom hrával aj svoje vlastné autorské skladby. Cudzími mu ale neboli ani štetec a maliarske plátno. Za svoj život vytvoril rovno niekoľko výtvarných diel. Mikuláš Konkoly-Thege mal neprehliadnuteľný talent aj na cudzie jazyky. Nevedno, či sa ich učil čisto pre vlastné potešenie, alebo si to vyžadovalo jeho profesijné zameranie, no okrem rodnej maďarčiny ovládal aj jazyky ako nemčina, taliančina, francúzština a angličtina. Cudzia mu nebola ani slovenčina, keďže jedna z jeho neskorších pomocníčok bola slovenskej národnosti – zachované záznamy dokazujú, že sa medzi sebou zhovárali práve v slovenskom jazyku.

Po odchode z Berlína sa dvakrát vydal na študijnú cestu po najzaujímavejších observatóriách, ktoré Európa v tej dobe ponúkala. Zaumienil si, že sa oboznámi s ich výskumným programom a najmodernejším vybavením. Zjavne tu sa v ňom zrodila myšlienka na vlastnú hvezdáreň. Tú napokon na vlastnom pozemku v Hurbanove založil v roku 1871 – o niekoľko rokov sa dočkala celosvetovej slávy. Súbežne vykonával aj geomagnetické a meteorologické pozorovania. O niečo neskôr však svoju pozornosť obrátil aj na astrofyzikálny výskum, ktorého súčasťou bolo zhotovovanie fotografií vesmírnych telies.

Úspešný a skutočne všestranný vedec sa za svoj život stal členom viacerých erudovaných spoločností. Na niekoľko rokov bol zvolený za poslanca uhorského snemu, pričom sa však aktívne a mimoriadne bohato rozrastala aj jeho publikačná činnosť. Svojpomocne sa dokonca pustil do navrhovania a konštruovania astronomických prístrojov. Ani jeden zo svojich vynálezov si však nedal autorizovať či patentovať. Svoje financie a bohatstvo venoval vede a novým objavom, čo skutočne odráža jeho ľudskú tvár a zanietenie pre vedu, ktorá mala, podľa jeho názoru, slúžiť bežnej praxi a tým pádom v prospech celého ľudstva. V roku 1899 celý svoj majetok, vrátane mimoriadne cenného observatória, daroval štátu. Toto rozhodnutie zjavne ovplyvnila aj skutočnosť, že geniálny vedec nezanechal po sebe žiadneho potomka. V mladosti sa síce stal otcom dvoch synov, ale osud mu nedovolil tešiť sa z nich pridlho. Obaja totiž zomreli iba krátko po narodení.

Sám Mikuláš Konkoly-Thege skonal v roku 1916 v Budapešti. Hoci nikdy netrpel vážnejšou chorobou, v poslednej chvíli ho zradilo vlastné srdce. Jeho telesné pozostatky boli po smrti prenesené a uložené na večný odpočinok v Hurbanove.

Kaplnka a krypta rodiny Konkoly

Mesto Hurbanovo získalo vďaka podpore Nitrianskeho samosprávneho kraja a výzvy zameranej na obnovu národných kultúrnych pamiatok v roku 2020 potrebnú dotáciu na zrealizovanie II. etapy obnovy národnej kultúrnej pamiatky pod názvom „Kaplnka a krypta rod. Konkoly“. Dotácia vo výške až 4000 eur putovala na reštaurátorské práce, ktoré sa rozhodlo spolufinancovať aj mesto samotné. Cieľom prác bolo reštaurovanie pieskovcových prvkov hrobky, takzvaných tabernákulí, podľa dobových analógií.

Kultúrnu pamiatku tvoria celkovo 4 objekty: pohrebná kaplnka, krypta, 3x náhrobník a plot. Postavená bola v roku 1851 v umeleckom štýle a slohu historizmu. Od tej doby slúžila ako pohrebná kaplnka veľmi významnej rodine Thege Konkoly. Pohrebná kaplnka v súčasnej dobe slúži hlavne ako symbol, ktorý podčiarkuje a upozorňuje na  dôležitosť vedeckého a osobnostného prínosu meteorológa, fyzika, astronóma a zakladateľa najmodernejšieho meteorologického observatória v Uhorsku, Dr. Mikuláša Konkoly-Thege.

Každoročne sa na tomto mieste pri príležitosti spomienkových slávností a počas významných kultúrnych podujatí, konajú omše a kultúrno-spoločenské akcie. Pohrebná kaplnka sa stala súčasťou Turistického náučného chodníka.

Zrod slávnej hvezdárne

Ako už bolo spomínané, Mikuláš Konkoly-Thege založil v roku 1871 astrofyzikálne observatórium priamo na pozemku rodinného kaštieľa v Hurbanove. Išlo o multifunkčné pracovisko tvorené viacerými stavbami, ktoré postupne pribúdali. Rovnako sa však rozširovali aj rady spolupracovníkov. Keď Konkoly zistil, že jeho vlastnoručne skonštruované prístroje už nestačia, rozhodol sa zadovážiť si najmodernejšie modely spoza hraníc. Napríklad z Londýna si v roku 1873 nechal doviesť dvanásťpalcový Browningov zrkadlový ďalekohľad.

Od roku 1874 sa observatórium veľmi aktívne zapájalo do astrofyzikálnych pozorovaní, ktoré sa v tom čase vykonávali veľmi intenzívne naprieč celou Európou. Konkoly počas pozorovaní kládol mimoriadny dôraz na zhotovovanie fotografií – zaobstaral na tento účel niekoľko špeciálnych prístrojov a dokonca ďalšie skonštruoval vlastnoručne.  Observatórium malo na tú dobu mimoriadne široké vedecké pozorovacie zameranie. Venovalo sa náročnému progresívnemu spektroskopickému výskumu nielen hviezd, ale ako jedno z prvých astrofyzikálnych pracovísk v Európe a pravdepodobne i na svete, aj spektrálnemu výskumu jasných komét a meteorov. Hurbanovo sa zrazu hrdo radilo medzi najvýznamnejšie vedecké inštitúcie v celej Európe. Ako jediná vedecká ustanovizeň zachovaná z čias Uhorska, plniaca aj rôzne štátne úlohy (napríklad kontrolu presného času), pracuje do dnešného dňa.

Po Konkolyho smrti v roku 1916 nepretržitá činnosť hvezdárne, ktorá trvala pol storočia, výrazne ochabla. Počas diania veľkých politických zmien, vrátane rozpadu Rakúsko-Uhorska, bola všetka práca v hvezdárni prerušená. V roku 1919, už v novej Československej republike, sa zašlá sláva hvezdárne začala vracať. Stala sa Štátnym astrofyzikálnym observatóriom pražskej hvezdárne, ktorú zriadilo vtedajšie Ministerstvo školstva a národnej osvety. Po Viedenskej arbitráži, ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny, boli všetky cenné prístroje z miesta odnesené do bezpečia.

Hoci druhá svetová vojna skončila v roku 1945, činnosť hvezdárne sa obnovila až o sedemnásť rokov neskôr v roku 1962. Následne v roku 1969 získala prestížny titul: Slovenská ústredná hvezdáreň. Medzi jej úlohy patrí koordinovať spoluprácu hvezdární, zabezpečovať výrobu aj servis prístrojov a zariadení pre astronomické zariadenia, ale rovnako aj pre jednotlivcov po celom Slovensku. V marci roku 1970 začala s vydávaním vlastného populárno-vedeckého astronomického časopisu Kozmos – v bývalom Česko-Slovensku patril k najvýznamnejším časopisom, ktoré sa sústreďovali na popularizáciu vedy a vesmíru. Pracovníci hvezdárne medzi rokmi 1990 až 2017 zorganizovali až 13 vedeckých expedícií, ktoré boli zamerané na pozorovanie úplného zatmenia Slnka. V roku 2006 bolo pre širokú verejnosť pri observatóriu založené Múzeum Mikuláša Thegeho-Konkolyho.

Ak teda máte cestu okolo Hurbanova, vyhraďte si chvíľu a urobte si zastávku na mieste, ktoré vám prezradí mnoho zaujímavostí zo sveta nad našimi hlavami. Na svoje si tu určite prídu malí aj veľkí návštevníci.

Zdroj: quark.sk hurbanovo.sk lexikon.sk

Autorský príspevok stážistky Bc. Stella Hamranová