„Kričal som ako malé dieťa,“ alebo ako Peter vyskúšal tandemový zoskok (VIDEO)

Celý nápad vlastne začal celkom nevinne. Moji priatelia mi dlho hľadali dokonalý darček na narodeniny, pričom mne to bolo viac-menej jedno, povedal som im len toľko, že nech to nie je nič také, na čo by mohol sadať prach.

Po nejakom čase prišiel deň D a finálny verdikt: tandemový zoskok. Tak som si vyskočil z lietadla vo výške 4000 metrov. Samozrejme po dostatočnom množstve informácií a s inštruktorom v sprievode padáka. Ale ako to vlastne celé prebiehalo?

Zážitok (takmer) pre každého

S menšími výnimkami (tehotné ženy, príliš vysoký alebo nízky krvný tlak) je vlastne tandemový zoskok vhodný pre každého. Hraničné váhy, ktoré nie je odporúčané prekročiť, je u žien 90kg a u mužov 100kg. Spodná veková hranica je 8 rokov a stým sa nám môže naskytnúť jedna otázka: môže byť niekto príliš starý na zoskok?

„Mali sme tu už jedného 80-ročného deduška, ktorý celý život čakal na ten moment a na starobu sa rozhodol splniť si sen,“ rozpráva môj inštruktor, ktorý sa venuje tandemovému zoskoku od roku 1984 a má za sebou viac ako 6000 zoskokov.

Slávna pozícia á la „banán“  

Ešte keď som mal pod nohami pevnú zem, tak som absolvoval krátku inštruktáž, kde som dostal základné informácie o tom, čo sa bude diať po zoskoku z lietadla. „Počas voľného pádu je potrebné zotrvať z tzv. polohe banán,“ informuje inštruktor. Nohy a hlava sú vzadu, rukami je potrebné držať popruhy.

K zoskoku je potrebné si obliecť špeciálne okuliare a overal, ku ktorému sú pripevnené popruhy. Na jar a v lete je celkom teplo aj bez ďalšieho oblečenia, avšak na jeseň je potrebný pod overal aj svetrík, keďže podľa slov inštruktora „je hore teplejšie ako dole.“ Neoddeliteľnou súčasťou celkového outfitu sú aj masívne topánky.

Po inštruktáži dorazil aj pilot, tak sme sa spoločne vybrali k lietadlu. Lietadlo sa zdalo byť veľmi malé, mohli sme nazvať skôr lietadielko, a na prvý pohľad sa mi zdalo byť nemožné, aby sme sa tam zmestili všetci traja. Samozrejme sme sa tam pohodlne usadili a onedlho som spozornel na to, ako sa postupne ale isto blížime k oblakom.

Naším cieľom bolo 4000 metrov, postupne sme sa vzďaľovali od Nových Zámkov a okolitých obcí. Keď sme dosiahli požadovanú výšku, tak sa otvorili dvere, inštruktor stiahol popruhy a nasadil si helmu.  

4000 metrov nad zemou

Sadli sme si na okraj lietadla, okolo nás nekonečná obloha a zrazu som si všimol to, že sa mi pod nohami stratila zem. Skok sme začali kotrmelcom a udalosti sa odohrali tak rýchlo, že nebol priestor na paniku. Nasledovala pozícia banán a počas 50 sekúnd sme len padali. Samozrejme nemohol chýbať výkrik, kričal som ako malé dieťa. Nie každý deň si totiž skočím von z lietadla, z výšky 4000 metrov. Pre inštruktora to nebolo nič nové, u neho to je už ako keď si niekto ráno sadne v kancelárii k písaciemu stolu. Inštruktor mi na hodinkách ukazoval výšku a rýchlosť, ktorou padáme. V jednej chvíli to bolo 3000 metrov a druhýkrát už len 2000 metrov. Človek ani nemá čas na to, aby si uvedomil okolnosti. Adrenalínový skok bez padáka sa ukončil vo výške 1000 metrov.

Padák sa otvoril a ja som už nemal inú úlohu ako sa kochať vo výhľade, ktorý možno už nikdy viac v živote neuvidím. Po desiatich minútach nasledovalo „hladké pristátie“ ako vo filmoch. A či môže byť pre niekoho aj po toľkých rokoch skákanie záživné? „Skáčem, aj keď na to nemám náladu,“ znela odpoveď môjho inštruktora. Na lavičke už sedel ďalší adept, ktorý sa nemohol dočkať adrenalínového zážitku. Inštruktor sa so mnou rozlúčil a odovzdal mi pamätný list. Plný energie a nových zážitkov som sa vybral domov avšak v hlave mi vírila jediná myšlienka: aký ďalší extrém by som mohol ešte vyskúšať?

Peter Kádek