Františkánov a vojakov vystriedalo umenie – ako sa z Vojenského kostola stala unikátna Galéria Limes?

Vojenský kostol v Komárne bol v minulosti domovom františkánskeho rádu. Po ich odchode ale plnil bohostánok aj rôzne iné funkcie, než bolo zhromažďovanie veriacich. Dnes je barokový kostol na ulici Františkánov 84 známy aj ako Galéria Limes.

Bývalý Františkánsky kostol, zasvätený Nepoškvrnenej Panne, taktiež známy ako Vojenský kostol, vznikol prestavbou staršieho kalvínskeho kostola. Na okraji mesta vyrástol v roku 1677 zásluhou rádu františkánov. Tí sa jeho prestavbe venovali až do roku 1681.

Na tomto mieste však s veľkou pravdepodobnosťou ešte predtým stáli dominikánsky kostol spolu s kláštorom. Túto historickú hypotézu bádatelia podporujú aj nájdením gotických architektonických prvkov v kryptách pod Vojenským kostolom. Františkáni sa k prepadnutému majetku reformovaných mali dostať v roku 1672 – v dobe, kedy sa prvýkrát začali usádzať v meste. Finančnú podporu na opravu kostola im poskytol nitriansky biskup Tamás Pálffy.

Po odchode františkánov

Panovník Jozef II. v roku 1783 rád františkánov rozpustil, avšak povráva sa, že poslední z mesta odišli až koncom roku 1809. Podľa historických záznamov je zjavné, že z rúk františkánov putovali kostol aj pristavený kláštor, ktorý sa veľkého rozšírenia dočkal v roku 1750, do starostlivosti armády. Miesto bolo využívané na ekumenické bohoslužby pre vojakov hradu, ktorí slúžili vo vtedy budovanom fortifikačnom systéme. Obyvateľstvo však mohlo kostol využívať aj na bežné liturgické účely.

Prístavba kostola spĺňala rôzne funkcie, napr. ako vojenská nemocnica či potravinové sklady. Miestnosti, ktoré kedysi dávno využívali tu pôsobiaci františkáni, prebrali vojenský dôstojníci. Časť kláštora bola povýšená na súkromné obydlia dôstojníkov, majorov či kapitánov.

Kostol prešiel renováciou v roku 1906 a až do roku 1945 nepretržite slúžil armáde, ktorá tu vykonávala cirkevné obrady. Budovu kláštora po zničujúcom vojenskom konfliktne postihol smutný osud. Neprežila obdobie po skončení II. svetovej vojny, kvôli rozsiahlemu poškodeniu ju v 60. rokoch minulého storočia zrovnali so zemou.

Osud kostola po roku 1945

Vojenský kostol sa môže pýšiť svojim barokovo-klasicistickým vzhľadom, ktorý nadobudol po roku 1763. Vo vnútri je halový, s chórom a vežou v juhozápadnej časti – tá bola renovovaná v roku 1769 po tom, ako oblasť šesť rokov predtým zasiahlo zemetrasenie. Vnútorné priestory do dnešného dňa ukrývajú niekoľko pôvodných fresiek zobrazujúcich postavy svätých z rodu Árpádovcov. Pod základmi kostola sa tiahne takzvané podkostolie, ktoré v minulosti spĺňalo mimoriadne dôležitú funkciu. Slúžilo ako pohrebisko. Katakomby však dnes, bohužiaľ, prístupné nie sú. V roku 1965 okolie zasiahla povodeň, ktorá si vyžiadala ich zasypanie pieskom. Hroby dolu pochovaných tak boli zapečatené raz a navždy.

Priestory kostola slúžili dlhé roky ako sklad a nik mu preto nevenoval priveľkú pozornosť. To sa ale zmenilo v roku 1966. Pričinením Mestského národného výboru v Komárne a Krajského úradu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Nitre bol vykonaný archeologický prieskum, ktorý zahŕňal aj sondáž stien kostola. Opravy sa postupne dočkali strecha aj chór – od vchodu bol predelený zasklením.

Kostol prešiel poslednými veľkými úpravami a renováciami v 90. rokoch minulého storočia. To však ešte jeho storočné steny netušili, že sa čoskoro dočkajú nového poslania.

Nová éra

V roku 2001 prišiel ďalší dôležitý krok v živote starého Vojenského kostola. Vedenie mesta Komárno poverilo Občianske združenie Pro Arte Danubií pretvorením budovy. Miesto malo po renovácii a modernizácii slúžiť na prezentáciu kultúrnych hodnôt a krásna.

Prv Františkánsky a neskôr Vojenský kostol sa týmto krokom opäť premenoval. Tentoraz dostal oficiálne pomenovanie Galéria Limes. Poslaním novootvoreného kultúrneho centra sa stalo predstavovanie súčasného domáceho výtvarného umenia. Dramaturgia výstav vychádza zo stratégie predstaviť umelecké nadanie začínajúcich či jubilujúcich výtvarníkov, ale rovnako aj umelcov, ktorí zaujmú svojim špecifickým nadaním v najrôznejších výtvarných smeroch a disciplínach.

Poslaním inštitúcie je taktiež zachovanie a verejné prezentovanie univerzálnej maďarskej kultúry. Každý druhý rok sa v priestoroch galérie môžu občania tešiť na výstavy diel umelcov s nejakým druhom fyzického či mentálneho postihnutia. Oficiálne otvorenia všetkých miestnych výstav prebiehajú v slávnostnej a dôstojnej atmosfére.

Budova kostola a súčasnej galérie je oficiálne vedená ako národná kultúrna pamiatka. Pútavé a veľmi poučné výstavy usporadúva aj pod záštitou Spolku maďarských tvorivých umelcov na Slovensku či občianskeho združenia Pro Arte Danubií. Záujemcovia o umenie si každomesačne môžu výstavy prísť vychutnať od pondelka do piatka, konkrétne medzi desiatou a sedemnástou hodinou. Cez víkendy sú priestory galérie prístupné len po predošlej dohode.

Čo už kostol vystavoval?

Už vyššie spomínané občianske združenie Pro Arte Danubií nadobudlo právnu subjektivitu v decembri 1999. Jeho činnosť sprvu prebiehala iba v priestoroch chodieb kláštornej budovy rádu benediktínov na Palatínovej ulici. Od roku 2001 sa rozšírila o Galériu Limes, kde sa výstavy inštalujú v halovej časti kostola a na chóre.

Umeleckou náplňou výstav, ktoré združenie prináša do priestorov Galérie Limes je zoznámenie verejnosti v rôznorodosťou výtvarných techník. V minulosti sa tu konali výstavy zasvätené maľbe, grafike, sochárstvu či fotografovaniu. Nechýbali však ani inštalácie, performancie, konceptuálne a akčné umenie. Umenie vytvorené predošlými generáciami je zvyčajne prezentované napríklad prostredníctvom výstavy archívnych dokumentov a fotografií pamiatkovo chránených objektov z domova i zo zahraničia, záberov stredovekých fresiek či sakrálneho staviteľstva prostredníctvom viacjazyčného sprievodného textu.

Samotná architektúra či akustika kostola hrajú mimoriadne dôležitú úlohu. Organizátori sa na ich vhodné zapojenie spoliehajú najmä pri prezentácii súčasného výtvarného umenia. Slávnostné otvorenia výstav bývajú často sprevádzané hudobným a tanečným programom, ale rovnako i vystúpeniami činoherného a evanjelizačného charakteru.

Text a foto: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: rrakn.sk galerialimes.sk felvidek.ma Historické prechádzky mestom (Mácza, 1992)