Bola raz jedna pevnosť: Protitureckú pevnosť v Nových Zámkoch dobyli pred takmer 360 rokmi
Pevnosť v dnešných Nových Zámkoch, na území Slovenska, predstavovala v 17. storočí jeden z najdôležitejších bodov protitureckej obrany. Do tureckých rúk padla 25. septembra 1663 a Turci ju okupovali celých 22 rokov. Predtým a potom ale pevnosť ešte zažila pár dôležitých udalostí a návštev.
Vznik prvej pevnosti na území dnešných Nových Zámkov sa prvýkrát opisuje okolo roku 1545, a to na mieste vtedajších obcí ako Nyárhíd, Gúg, Györök a Lék. Prvú novozámockú pevnosť dal vybudovať ostrihomský arcibiskup Pavol Várday, aby po obsadení Ostrihomu Osmanmi ochránil územia patriace k Ostrihomskému arcibiskupstvu.
Nové Zámky ako centrum protitureckej obrany
Druhá, moderná renesančná pevnosť bola postavená v močaristom teréne na pravom brehu rieky Nitry v rokoch 1573-1580. Novú pevnosť projektovali talianski architekti Ottavio a Giulio Baldigarovci. Pevnosť mala pravidelný šesťuholníkový pôdorys s bastiónmi pre delostrelectvo a so širokou vodnou priekopou, ktorá bola napojená na rieku Nitru. Po úplnom dobudovaní sa Nové Zámky považovali za jednu z najlepších pevností Habsburskej monarchie. O význame pevnosti svedčí i niekoľko osmanských útokov, ktoré pevnosť prežila za poldruha storočia. Obranu Nových Zámkov oslabila nepremyslená akcia veliteľa novozámockej pevnosti grófa Adama Forgácha, ktorý chcel znemožniť prechod osmanskej armády cez Dunaj zničením pontónového mosta, avšak podcenil silu osmanskej armády a utrpel ťažkú porážku.
Vláda Turkov v Nových Zámkoch
Počas pätnásťročnej vojny spustošili Nové Zámky a okolie krymskí Tatári a vojská veľkovezíra Ibrahima pašu. Napokon sa novozámocká pevnosť stala cieľom výpravy tureckej armády na čele s veľkovezírom pašom Ahmedom Köprülüom. Turci dobyli a obkľúčili pevnosť počas augusta a septembra roku 1663. Nové Zámky sa tak stali tureckou základňou pre nájazdy, najmä na Považie. Mesto aj okolie pod tureckou nadvládou veľmi trpelo. Až 7. júla 1685 začal Karol Lotrinský s plukovníkom Jeisslerom vojenské akcie proti Novým Zámkom. Obkľúčili mesto a začiatkom augusta 1685 prenikli cisárske vojská do mesta a zlikvidovali tureckých vojakov. Po 22 rokoch bolo mesto oslobodené spod tureckej nadvlády.
Pevnosť ako súčasť protihabsburských povstaní
Mesto a pevnosť ešte zohrali vojenskú úlohu začiatkom 18. storočia v protihabsburskom povstaní. V súvislosti s povstaním Františka Rákocziho II. v roku 1703 bola na Hlavnom námestí vykonaná poprava generála Ladislava Ocskaya, ktorý zradil kurucov. Vojenský súd generála odsúdil a 3. januára 1710 bol popravený. Miesto popravy je dnes vyznačené na dlažbe Hlavného námestia pamätnou tabuľou.
Pevnosť posledný raz opravovali v roku 1705 pod dozorom vojvodu Bercsényiho. Na príkaz Karola III. v roku 1724-1725 bašty zbúrali a vyrovnali terén. Tým sa skončila jeho 150-ročná strategicko-historická úloha. Väčšina bastiónov má dodnes výraznú formu, ktorá umožňuje identifikáciu ich polohy.
Zdroje: slovenskehrady.sk, novezamky.sk
