Novozámčanov liečili aj šarlatáni! K odbornej zdravotnej starostlivosti viedla tŕnistá cesta

Mesto Nové Zámky vzniklo z rozhodnutia vojenských stratégov či expertov viedenskej rady. Založenie si vynútili obranné záujmy Uhorska pred neutíchajúcimi tureckými nájazdmi. Boje a vojenské konflikty sa nikdy nezaobídu bez zranených, ktorých je nutné čo najskôr a čo najlepšie ošetriť. Aj z tohto dôvodu sa novovzniknuté mesto muselo sústrediť na budovanie nemocníc, ktoré mali zo začiatku najmä vojenský charakter.

Mesto si s činnosťou vojenských nemocníc nevystačilo. V starých archívnych záznamoch môžeme nájsť správy o fungovaní mestskej nemocnice, ktorú miestni poznali aj pod označením xenodochia – týmto termínom sa v stredoveku označovali útulky pre cudzincov či pocestných, chudobných aj chorých. V niektorých historických prameňoch sa týmto slovom označujú aj prvé zárodky stredovekých špitálov. Hlavnou úlohou tejto mestskej nemocnice teda nebolo liečenie, ale skôr poskytovanie prístrešia pre tie skupiny obyvateľov, ktoré sa nemali kam inam obrátiť.

V Nových Zámkoch začiatkom 18. storočia vypukli zákerné epidémie moru a cholery. Z budovy mestskej nemocnice sa teda podľa potreby stal morový aj cholerový dom, kde zdravotníci poskytovali čo najadekvátnejšiu pomoc pre tieto zákerné a veľmi často smrtiace ochorenia. Krátko po týchto udalostiach, konkrétne v roku 1764 sa mesto dočkalo otvorenia prvej lekárne – ďalšia bola otvorená až v roku 1872. Po finančnej stránke nemocnica fungovala najmä vďaka darom bohatých mešťanov. Išlo o dary hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Ojedinelé neboli ani dary pri nejakej špeciálnej príležitosti.

V hlavnej úlohe felčiari a šarlatáni

Z mnohých historických dokumentov možno vyčítať, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo dlhodobo na veľmi nízkej úrovni. Možnosť navštíviť lekára bola na mnohých miestach mizivá – chýbali doktori aj všetok kľúčový zdravotnícky personál. Ešte na začiatku devätnásteho storočia bežne pripadalo na jedného uhorského lekára až 75-tisíc pacientov. Keď sa situácia začínala postupne zlepšovať a personálu pribúdalo, jeden študovaný odborník mal na starosti zhruba 3 700 pacientov.

Nešťastnú bilanciu zdravotníckeho personálu mali aj Nové Zámky. Ešte na začiatku osemnásteho storočia mesto neevidovalo činnosť mestského lekára. Podľa štatistík z roku 1764 pôsobili v celej nitrianskej župe štyria lekári, tridsiati traja chirurgovia (ránhojiči) a dve diplomované pôrodné baby. Potrebné vzdelanie získavali najmä v neďalekej  Budapešti.

Ešte aj v roku 1803 vykonávali v Nových Zámkoch lekárske funkcie nekvalifikovaní a neštudovaní felčiari či šarlatáni, ktorí sa tomuto remeslu priučili niekde mimo školských lavíc. Chorým primárne ordinovali rôzne prečisťujúce prostriedky, púšťali im žilou a podobne. Predpisovali lieh či pálenku z raži, a zlomeniny dávali do šindle. Vzhľadom na ich nekvalifikovanosť sa nemožno čudovať, že mnoho pacientov ich liečiteľské praktiky neprežilo.

Štedrý dar od kráľovského radcu

Lekár Ján Sebestyény už v roku 1806 obsiahlym a detailným listom vysvetľoval vedeniu mesta negatívny dopad laického liečenia občanov. Prešlo však ešte mnoho rokov, než jeho slová padli na úrodnú pôdu a kým mesto začalo vôbec uvažovať o výstavbe plnohodnotného medicínskeho komplexu.

Počiatky prvej novozámockej nemocnice siahajú do devätnásteho storočia. Jej výstavbou sa začala zaoberať mestská rada  a následne špeciálna komisia začiatkom roku 1853. K takémuto ráznemu a dôležitému kroku ich priviedli obavy pred ďalšími smrtiacimi epidémiami. Týmto počinom zároveň oficiálne začala nová etapa vo vývoji zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti pre obyvateľov mesta. Na tento účel bolo vykonaných rovno niekoľko peňažných zbierok, kam prispeli najmä zámožní občania. Okrem mešťanov prispeli aj obyvatelia okolitých miest či dedín. Vyzbierané finančné prostriedky sa bezpečne odložili do niekoľkých bánk v podobe cenných papierov.

Prvou úlohou už vyššie spomínanej komisie bolo vybrať najvhodnejší pozemok na položenie základného kameňa nemocnice. Avšak pozemok, ktorý si vyhliadli a ktorý odporučil aj župný lekár, nepatril mestu Nové Zámky. Na jeho odkúpenie mesto nemalo dostatok financií. Tu však nastúpil riaditeľ novozámockej sporiteľne a kráľovský radca František Kapisztóry, ktorý založil nemocničný fond a vyzbieral 1 293 forintov a 47 grajciarov. On sám prispel štedrou sumou 6 500 forintov a tým vyzbieranú čiastku, ktorá medzičasom ešte narástla, zaokrúhlil na konečnú sumu 70 730 forintov a 47 grajciarov.

Pozemok vybraný pre stavbu nemocnice bol odkúpený od ostrihomského arcibiskupa za sumu 8 980 forintov. Následné vnútorné zveľadenie a zariadenie nemocnice stálo ďalších 9 550 forintov a 99 grajciarov.

František Kapisztóry sa stal poprednou osobnosťou novozámockej nemocnice a bol osobne prítomný pri kladení základného kameňa na začiatku výstavby, ktorá prebiehala na päťjutrovom pozemku. Sprvu tu postavili štyri budovy: hlavnú budovu nemocnice, budovu pre infekčné choroby, márnicu a budovu správy.

F. Kapisztóry sa 1. 6. 1896 hrdo zúčastnil slávnostného otvorenia a odovzdania nemocnice. Na jeho počesť bola pomenovaná aj ulica, na ktorej nemocnica vyrástla a tento názov nesie až dodnes. V areáli nemocnice, stranou od prevádzkového ruchu, bol z vďačnosti občanov postavený pamätník Františkovi Kapisztórymu, ktorý vyrobil sochár Andreatti.

Na pamätníku stojí:

,,Na pietnu pamiatku najväčšiemu dobrodincovi nemocnice, ktorý dňa 21. 1. 1865 vzal pod opateru 1293 forintov a 47 grajciarov ako základ výstavby Nemocnice. Čo potom horlivým zbieraním a obetavosťou zvýšil na 70 730 forintov a 47 grajciarov a dňa 31. 12. 1893 odovzdal mestskej rade. Nemocnica bola odovzdaná do užívania 1. júna 1896.“

Nemocnica za posledné roky prešla mnohými rekonštrukciami a modernizáciou. Napríklad starú štvorpodlažnú budovu bývalej geriatrie si koncom júna 2018 prenajala Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Vybavenie nemocnice

Po nitrianskej a topoľčianskej sa novozámocká nemocnica stala treťou v celej Nitrianskej župe. V areáli vyrástol jednoposchodový pavilón, ktorý poslúžil ako lôžková časť. Chirurgickí pacienti a pacienti s najrôznejšími vnútornými ochoreniami mali k dispozícii presne 38 postelí. Nemocnica disponovala aj operačnou sálou a lekárskou ordinačnou miestnosťou. Na poschodí sa nachádzala dokonca aj kaplnka. Jeden z obytných domov bol prerobený na byty pre zamestnancov, no rovnako sa našli priestory pre sklady či prijímaciu miestnosť s lekárskou kanceláriou, kuchyňou, komorou, pracovňou a sušiarňou.

Prvým riaditeľom a zároveň jediným primárom nemocnice sa stal MUDr. Štefan Dohmann, ktorý však v roku 1898 zomrel ako 36-ročný. Na jeho miesto nastúpil MUDr. Ernest Huckl, ktorý v riaditeľskom kresle a na poste hlavného lekára pôsobil krásnych 34 rokov. Miesto prvých ošetrovateliek zaujali kvalifikované rádové sestry rádu svätého Vincenta, ktoré plynutím času vystriedali sestry Kongregácie Dcér Božského Vykupiteľa – ich práca v nemocnici sa skončila až v roku 1958, kedy ich nahradili civilné zdravotné sestry. Odbornú kvalifikáciu získavali v Budapešti či Pécsi. Jedna ošetrovateľka bola svetská. Okrem odborného personálu a správcu nemocnica zamestnávala aj jedného úradníka, domovníka, jednu práčku, slúžku a pomocnicu v kuchyni.

V roku 1904 sa v nemocnici podarilo dať do prevádzky nový röntgenový prístroj, zatiaľ čo o šesť rokov neskôr v prístavbe zriadili a chirurgom odovzdali novú operačnú sálu. Vynovenia sa dočkala aj pôrodnica, ktorá dostala nové izby. V roku 1914 nemocnica na podnet riaditeľa Červeného kríža zorganizovala kurz pre dobrovoľné ošetrovateľky  Červeného kríža. Už po siedmych týždňoch tak získalo odbornú kvalifikáciu až 20 dobrovoľných ošetrovateliek. Tento nárast personálu bol kľúčový pre nasledujúce roky, keďže počas rokov prvej svetovej vojny bola nemocnica veľmi vyťažená. Pribúdalo mnoho chirurgických zákrokov a potrebný bol každý, kto sa do medicíny vyzval a bol ochotný pomôcť.

Nemocnica v rokoch 1919 – 1945

Medzi rokmi 1919 až 1945 prišlo k mnohým politickým aj spoločenským zmenám – vznikol nový štát Československo. Jedno z najnáročnejších období pre nemocnicu nastalo v roku 1919 počas Diktatória maďarskej Červenej armády. V nočných hodinách 2. 6. 1919, konkrétne o jednej hodine, vtrhli do areálu nemocnice boľševický vojaci. Podľa správ riaditeľa sa vojaci v nemocnici správali veľmi hlučne a neúctivo, doslova akoby prišli do krčmy. Ich veliteľ sa mu dokonca osobne vyhrážal.

K najhorším bojom v bezprostrednej blízkosti nemocnice prišlo 8. 7. 1919. V noci z 18. na
19. júna sa nemocnica dokonca dostala do silnej palebnej dráhy. Ako zázrakom sa nikomu z personálu ani z pacientov nič nestalo, hoci podľa záznamov sa stopy po guľkách našli doslova v každej izbe či miestnosti.

Aj napriek veľmi náročným rokom sa nemocnici darilo prosperovať a naďalej sa zlepšovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V roku 1924 boli do prevádzky uvedené nové infekčné oddelenie a administratívna budova. V rokoch 1931 až 1933 bola nemocnica znova rozšírená a modernizovaná. Dostala nové zariadenie, vodovod, ústredné kúrenie a administratívnu budovu.

Nemocnica v rokoch 1945 – 1960

Nové Zámky získali v druhej svetovej vojne smutný titul – najviac bombardované a zničené mesto. Podpísalo sa na tom najmä anglo-americké letectvo. Letecký poplach obyvatelia mesta počúvali denne. Pohrome a škode vojny neunikla ani nemocnica. Mnohé jej budovy boli poškodené, takže po konci vojny bolo nutné čo najskôr pristúpiť k renováciám.

V roku 1948 tu pracovalo 91 zamestnancov a lôžková kapacita dosahovala číslo 193. Pacienti mohli využívať služby interného, chirurgického, infekčného, gynekologicko-pôrodníckeho a detsko-dojčenského oddelenia. K roku 1960 sa počet lôžok zvýšil na číslo 412 – v tomto istom roku vznikol aj Okresný ústav národného zdravia. Nutnosť navýšiť počet lôžok vyústil aj z pripojenia Štúrova a Šurian do novozámockého okresu. V týchto mestách sa nenachádzali nemocnice, ktoré by mali lôžkové oddelenia, pacienti teda často končili práve v Nových Zámkoch. Nemocnica v tomto období pozostávala z interného, chirurgického, tuberkulózneho, gynekologicko-pôrodníckeho, detsko-dojčenského, nervového, krčného a kožného oddelenia.

Rozvíjajúci sa okres ale potreboval stále viac a viac lôžok. Z tohto dôvodu došlo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia k rozsiahlym renováciám. V areáli vyrástli nové prístavby a staré budovy nemocnice i polikliniky prešli niekoľkými stupňami opravy. Pre potreby zdravotníctva sa postupne adaptovali aj budovy mimo areál nemocnice. Avšak naďalej trvajúci nedostatok lôžok a nesystematicky roztrúsené oddelenia viedli až k úvahám o výstavbe novej nemocnice.

Fakultná nemocnica s poliklinikou

Prvotné úvahy o výstavbe ďalšej nemocnice sa čoskoro stali skutočnosťou. Nová nemocnica na Slovenskej ulici č. 11 bola slávnostne otvorená 29. 4. 1982 a na jej výstavbu bol použitý finančný rozpočet o veľkosti 326 miliónov korún. Pre potreby svojich pacientov mala pripravených 795 lôžok.

Mnoho pôvodných oddelení z nemocnice na Kapisztóryho ulici sa presťahovalo do nových priestorov a uvoľnilo tak potrebné miesto na to, aby sa roztrúsené ordinácie po celom meste mohli zjednotiť na jednom mieste. Po rozsiahlych rekonštrukciách tu bolo zriadených niekoľko nových poliklinických ambulancií.

Areál novej nemocnice má rozlohu 24 hektárov, kam sa bez väčších problémov zmestil súbor niekoľkých budov medzi ktoré patrí 13 poschodová hlavná budova. Pod jednu strechu tu spadá monoblok s lôžkovými oddeleniami, širšie komplementy SVLZ, užšie komplementy s operačnými sálami a poliklinická časť s detskou lôžkovou časťou. Samostatnými budovami v areáli disponujú patológia, práčovňa, stravovacia prevádzka, doprava, dielne, skladové hospodárstvo, energocentrála, kyslíkové hospodárstvo a administratívna budova.

Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky (FNsP) zabezpečuje nepretržitú zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť okresu Nové Zámky a priľahlých okresov, teda pre viac ako 170 000 obyvateľov. Jej kapacita je 660 lôžok na rôznych typoch oddelení, ktoré sa špecializujú na široké spektrum ochorení ľudského tela. Neoddeliteľnou súčasťou sú aj špecializované zdravotnícke pracoviská, nemocničná lekáreň a ambulancie urgentného príjmu.

Druhá šanca pre nechcené bábätká

Súčasťou novej nemocnice je takzvané Hniezdo záchrany, ktoré je určené pre novorodencov, o ktorých sa ich rodičia nedokážu z nejakého dôvodu postarať. Tento projekt funguje na území Slovenska už od roku 2004, kedy vznikli prvé tri Hniezda záchrany. Niektorí ich nazývajú aj verejnými inkubátormi, kde môže byť dieťatko odložené do 6. týždňa po narodení. V súčasnosti ich na Slovensku funguje 20 – tento rok projekt na záchranu nechcených novorodencov oslávil už svoje 17-te narodeniny.

Rodičia sem môžu svoje bábätko priniesť bez strachu, žeby ich niekto súdil alebo trestal. Matka sa nemusí personálu hlásiť ani nijakým spôsobom identifikovať. Stačí, ak vloží svoje bábätko do špeciálneho inkubátora pri hlavnom vchode – následne sa spustí alarm, ktorý upozorní personál a ten si pre bábätko po piatich minútach príde. Týmto neľahkých krokom môžu matky dopriať svojim deťom druhú šancu na lepší život. V nemocnici sa o ne personál postará čo najlepšie a následne ich prenechá v opatere sociálnych pracovníkov.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: Nové Zámky v minulosti a súčasnosti (Kočiš, 1967); nspnz.sk novezamkyfotoalbum.sk mynovezamky.sme.sk mzsr.sk nasezdravie.sk