Farby sú neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Obklopuje nás obrovské množstvo najrôznejších odtieňov, ktoré robia svet naokolo nás živším a veselším. Mnohokrát stačí, ak sa pozrieme sa samotnú prírodu – tá nás vždy dokáže očariť svojou jedinečnou farebnou hrou. Práve z nej čerpáme inšpiráciu aj my všetci. Dnes už môžeme navštíviť hocijaký obchod s farbami a nájsť tam odtieň presne podľa nášho priania. Prípadne si takýto odtieň namiešať správnymi kombináciami dvoch aj viacerých farieb.
Mnoho historických podkladov poukazuje na skutočnosť, že ľudia si svoje domovy farebne dekorovali už pred 40 000 rokmi. Nimi používané farby boli v tej dobe z čisto prírodných materiálov, čo sa dnes už len tak nevidí. Najčastejšie používali zafarbenú zeminu, sadze a organické materiály s prímesami zvieracej krvi a mastných olejov. Maľovanie prírodnými farbami malo svojich zástancov aj v Egypte. Miestnym sa podarilo vytvoriť natoľko kvalitné a sýte odtiene, že ešte aj dnes vyzerajú rovnako živo, akoby nimi maľovali len pred niekoľkými hodinami či dňami. Z historických dôkazov vieme, že si vytvorili akúsi základnú paletku šiestich farieb – biela, červená, žltá, zelená, čierna, modrá. Za ich pomoci nedekorovali iba steny svojich obydlí či palácov, ale aj sarkofágy faraónov či steny samotných hrobiek.
V minulosti sa vytváraniu malieb venovali najmä remeselníci a poverení umelci, nie bežní obyvatelia. Predpokladá sa, že povolanie maliara vzniklo ešte v období pred trinástym storočím. Maliari sa postupom časov schádzali v špeciálnych cechoch či spoločenstvách. Ich nátura sa niekedy odvíjala aj od materiálu či povrchu na ktorý umelci maľovali.
Používanie farieb na oživenie a dekoráciu sa však vo svete vnímalo rôznorodo. Zatiaľ čo v Anglicku si maliari domov zakladali vlastné cechy, v Amerike dekorovanie svojho obydlia farbami znamenalo neskromnosť či namyslenosť. K bizarnému obvineniu prišlo v roku 1630 v americkom mestečku Charlestowne. Miestny kazateľ bol verejne obvinený zo svätokrádeže len preto, lebo zatúžil po dekorovaných stenách vo svojom obydlí. Týmto činom pohoršil najmä pocestných mníchov, ktorí tento nevinný počin vnímali ako niečo negatívne a doslova neprípustné.
Dopyt po maľovaní interiéru však začal výrazne narastať aj napriek týmto puritánskym námietkam. Čoraz viac stien domov sa zahaľovalo do živo pôsobiacich malieb oblohy, prírody či výjavov celých krajín. Maľovalo sa na kamenné steny, obloženia, rímsy, stropy a dokonca aj okenice či dvere.
Už spomínané maľovanie na stenu má aj svoje konkrétne pomenovanie – freska. Ide o jednu z najznámejších techník maľovanie stien a hoci sa jej začiatky často spájajú s umeleckou renesanciou, k jej zrodu prišlo o tisícky rokov skôr. Tvorenie fresiek spočíva v priamom maľovaní na omietku. Farby sa aplikujú na tzv. intonaco (najvrchnejšia časť omietky), ktorá musí byť vlhká. Práve touto technikou maliar zabezpečí dlhú životnosť farieb, ich sýtosť a tým pádom trvácnosť celej maľby.
Umelci takmer zásadne siahajú po ručne vyrábaných farbách, ktoré sa skladajú zo zeme získavaných minerálnych pigmentov. Práve tie preukázali najlepšiu odolnosť voči alkalickému pôsobeniu vápna, ktoré rýchlo a agresívne ničí sýtosť a jasnosť farieb. Samotné pigmenty sa miešajú a riedia destilovanou vodou a následne sa skladujú v sklenených nádobách.
Fresky môžeme najčastejšie vidieť na stenách kostolov či kaplniek, ale aj na starých zachovalých múroch či obytných budovách. Veľká väčšina vznikla rukami skúsených, už renomovaných maliarov danej doby.
Prístup k farbám, štetcov a potrebnému vybaveniu nemal v minulosti len tak hocikto. Dnes je však už všetko úplne inak.
Dnes sa môže maľovaniu venovať už skutočne každý, kto prejaví o túto činnosť záujem. Papiernictvá a špeciálne obchody s umeleckými pomôckami sú plné potrebného vybavenia. Od najrôznejších druhov farieb (vodové, temperové, olejové, akrylové…) a štetcov, až po široký výber materiálov. Maľovanie na plátno a papier už totiž dávno nie je jediná populárna metóda. Dokonca v dnešnom modernom svete sa stále väčšej obľube teší maľovanie na rôzne druhy textilu. Od rifľových kabátikov, nohavíc či viest, cez plátené tašky a vaky, až po maľovanie na hodvábne šatky a obliečky na vankúše.
Fenoménom súčasnej doby sa však stalo aj maľovanie na kamene. Po svete si pestrofarebné kamienky cestujú už niekoľko rokov. Robia radosť nálezcom a mnohých inšpirujú k tomu, aby sa pokúsili o vlastný výtvor. Väčšina štátov po celom svete má na sociálnych sieťach zriadené špeciálne skupiny, ktoré prekypujú fotkami maľovaných kamienkov. Tvorcovia tak môžu sledovať cesty svojich výtvorov, prípadne podľa poskytnutých indícií vyraziť von a kamienky hľadať.
Vedeli ste však, že tento projekt funguje aj na Slovensku?
Nápad maľovať na kamienky a následne ich roznášať iniciovala na našom území pani učiteľka Lenka Šarközyová. Tá sa o tejto „svetovej tradícii“ dozvedela od svojej sestry v Anglicku. Milý nápad ju veľmi zaujal a tak začala pátrať po podobnej skupine u nás na Slovensku. V tej dobe však neexistovala žiadna. V apríli roku 2018 sa tak rozhodla chytiť iniciatívy a spolu s detičkami z bratislavskej Materskej školy Damborkovo sa pustili do maľovania.
Na Facebooku teda vznikla skupina Veselé kamene, ktorá víta všetkých záujemcov a nadšencov tohto projektu.
Pani učiteľka Šarközyová v rozhovore pre Hlohovský žurnál uvádza, že touto aktivitou chcela deti naučiť, že je prirodzené niečo dávať a nečakať nič na oplátku. Ich odmenou je totiž pocit, že svojim maľovaným kamienkom niekoho potešili a spríjemnili mu deň. Deti mali veľkú radosť zo samotného procesu tvorby, ktorú následne odovzdali náhodným nálezcom svojich kamienkov.
V priebehu iba troch krátkych mesiacov si Veselé kamene našli svojich fanúšikov až v pätnástich krajinách sveta. Dopomohol k tomu aj kameň pri soche Tomáša Garriguea Masaryka v americkom Clevelande, ktorý tam ukryl jeden z členov skupiny. Slovenská skupina sa tak behom necelých dvoch mesiacov prepojila s jednou z najväčších svetových skupín pre maľované kamene.
Pani učiteľka s úsmevom spomína aj na kamienky, ktoré sa dostali až k niekoľkým osamelým dôchodkyniam. Práve cez maľovanie kameňov našli spoločnú aktivitu, ktorá im pomohla zahnať samotu. Tu teda jasne vidno, že veková hranica neexistuje. Maľovaniu kameňov sa dnes na Slovensku venujú tisícky detí, dospelých aj starších ľudí. Tvorivý proces je najmä o zábave, relaxe a zmysluplnom využití voľného času. Rovnako však o radosti z vlastnej tvorby a pomyslenia na nezištnosť. Tento originálny koníček je však aj skvelým spôsobom ako môžu rodičia tráviť viac času so svojimi deťmi. Spoločná aktivita stmeľuje rodinné vzťahy, ktoré môžu byť v dnešnej uponáhľanej dobe často krát zanedbané.
Veselé kamene sa po Slovensku rozmohli najmä počas uplynulých náročných mesiacov. Kvôli celosvetovej pandémii musela aj naša krajina čeliť tvrdým opatreniam, ktoré nás zahnali na dlhé týždne a mesiace do našich domovov. Takýto kreatívny počin sa stal vynikajúcim zdrojom na odbúranie stresu či negatívnych myšlienok, ale aj istým zdrojom záchrany pred pocitom osamelosti. Mnoho Slovákov našlo počas náhodnej prechádzky svoj prvý Veselý kameň a tak sa rozhodli do projektu zapojiť.
Zapojenie sa je veľmi jednoduché. Keď nájdeme Veselý kameň, stačí ho odfotiť a pridať do oficiálnej skupiny na facebooku. Potom už stačí kamienok len premiestniť na iné miesto, aby mohol robiť radosť aj naďalej. Sebecké však nie je ani to, keď si nájdený kamienok niekto nechá – aj v takomto prípade je však dobré, ak jeho fotku zverejní, jeho tvorca sa tomu určite veľmi poteší. Lebo či už kamienok putuje ďalej, alebo ostane u niekoho doma, svoju úlohu splnil. Nezištne priniesol druhej osobe radosť.
Najlepšie však urobíte, ak sa zapojíte svojimi vlastnými výtvormi. Stačí si vonku nazbierať vhodné kamienky, zaobstarať si akrylové farby, fixky či lak na nechty, a pustiť sa do tvorenia. Fantázii sa medze nekladú, nakresliť alebo napísať na ne môžete skutočne hocičo. Keď kamienok dokončíte, nezabudnite na zadnú stranu napísať názov skupiny a doplniť ho o PSČ. Aj vďaka nemu potom následne môžete v skupine sledovať cesty vašich kamienkov.
Oficiálna skupina Veselých kameňov má dnes už viac ako 71 000 členov, čo skutočne poukazuje na popularitu tohto koníčka. Denne môže pribudnúť aj niekoľko sto príspevkov z najrôznejších kútov Slovenska, ale rovnako aj zo zahraničia. Neraz sa totiž stáva, že Slováci vynášajú maľované kamene za hranice našej krajiny, aby tak potešili ľudí v iných štátoch.
Fotografie namaľovaných, roznesených, nájdených aj presunutých kameňov však nenájdete už len v hlavnej skupine pod názvom Veselé kamene. Niektoré mestá si zakladajú svoje vlastné skupiny, kde kamienkové výtvory zdieľajú najmä obyvatelia z daného mesta alebo jeho blízkeho okolia.
Zdroj: predajsvojpribeh.sk maliarskeplatno.sk hlohovskyzurnal.sk ahojmama.pravda.sk